Viktória Lipianska: „Treba byť pripravený, nie prekvapený.“

DŇA 6. marca 2018 • PRIDAL Mrkvis
<

Je mladá, je zapálená do toho, čo robí a reprezentuje Slovensko presne tak, ako by športovkyňa jej zamerania mala. Tentokrát sme spojili sily s Viky Lipianskou, aby sme vám priniesli jeden z našich tradične našľapaných rozhovorov, kde sa môžeš o zápasníkoch dozvedieť veľakrát to, čo sa inde nedozvieš.

 Cindy Silvestre bola tvojou poslednou oponentkou. Vieme, že sa ťa toto pýtalo po zápase asi veľa ľudí, ale aké máš z výhry pocity?

Dosť pozitívne. Nebol to ľahký zápas, ale veľmi ma to potešilo, lebo tvrdá robota priniesla výsledky.

Pociťovala si tlak pred zápasom, keďže si nebola na domácej pôde? 

Tlak? Haha, ani najmenej! Milujem zápasiť v zahraničí. Všade, kde som bojovala, boli úžasní ľudia a vonku sa mi zápasí ooooveľa lepšie, než doma.

Prečo sa ti vonku zápasí lepšie ako doma?

Ťažko sa to vysvetľuje, ale popísala by som to asi tak, že všade som sa zatiaľ stretla s veľmi pozitívnou energiou narozdiel od domáceho prostredia.

Pripravovala si sa na zápas s ňou dlho? Vedela si, aká je oponentka napr.? Mala zverejnené nejaké videá z prípravy alebo zo zápasov na sociálnych sietiach?

Jediné, čo ma pred zápasom zaujíma je to, aby som bola pripravená. Fyzicky aj psychicky. Nezaujíma ma, čo trénuje súper, starám sa o seba. Treba byť pripravený, nie prekvapený. Ja trénujem stále. Môj názor je taký, že vždy je čo vylepšiť a rozvíjať. Svet je ďaleko pred nami – Slovákmi. Uspokojiť sa s tým, čo máme, je začiatok konca.

Kto ťa na zápas pripravoval?

Po fyzickej stránke ma pripravovali moji dvaja najobľúbenejší veteráni športu. Môj tatino – ktorý hral profesionálne hokej a pán Jožko Lohyňa, ktorého určite netreba predstavovať. Bavíme sa tým, čo robíme. Je to väčšinou ťažká grcačka, ale potom idem na zápas pripravená na 100%. Čo sa týka thajského boxu, pripravujem sa s mojim priateľom Kubom Benkom.

Kedy si prepadla thajskému boxu? Neťahalo ťa to skôr k hokeju?

Thajskému boxu som prepadla vo chvíli, keď som skúsila prvý tréning. Čím viac som sa o tomto športe dozvedala, tým viac sa mi páčil. Na štadióne som v podstate vyrástla, chodievali sme totiž pozerať na tatove zápasy. Môj brat hrá odmalička hokej a myslím, že dvaja hokejisti v rodine sú až-až (smiech).

Neviem, či mám v tomto ohľade správne informácie, ale kedysi si trénovala v Spartians Bratislava a teraz aj s Jakubom trénujete v King´s Gym?

Áno. Veci sa menia, ľudia tiež a nastal čas posunúť sa ďalej.

Prečo odporúčaš ľuďom začať trénovať práve u vás?

Pretože všetci, ktorí sme tam, zo srdca milujeme thajský box a veľmi radi naše poznatky a skúsenosti odovzdáme ďalej. Nebudem klamať, thajský box je tvrdý šport, tréningy sú náročné, ale všetko má svoj čas a treba sa do toho dostať postupne. Nikto nikoho nebude tĺcť na prvom tréningu ani nič podobné. Určite sa netreba báť, každý si to zamiluje.

Keď máš sparringy, jazdíš aj do susedných Čiech alebo do Poľska, alebo máš dosť oponentiek aj tu na Slovensku?

Každý týždeň mávame klubové sparingy. Chodievame aj na medzi-klubové sparingy a baby mi hovorili o sparingoch v Prahe, takže pri najbližšej príležitosti sa k ním určite veľmi rada pridám.

Prečo myslíš, že sa ti zapáčili bojové športy? Myslíš, že si vždy bola hlavou bitkár, alebo ťa thajský box oslovil v niečom inom?

Thajský box má dušu, či už je to wai kru ram muay alebo rôzne rituály, náramky odvahy alebo mongkol. Vychádza to z thajskej histórie a kultúry. To je na tom to krásne. Hlavne proces učenia je nekonečný. Vždy príde niečo nové, čo sa chcem naučiť. Nepovedala by som, že som bitkár, ani som nikdy nebola, to nie je môj štýl. Byť bitkár s thajským boxom ani nemá nič spoločné. Thajský box je práve naopak veľmi taktický šport.

Mysleli sme to skôr tak, že ak si bitkár, musíš byť pripravená nie len rozdávať rany, ale ich aj dostávať a na to treba mať povahu „bitkára“.

Je to plno-kontaktný šport. Dáš – dostaneš. Musíš byť pripravený na všetko. S nejakými tými ujmami sa vždy počíta, ale cieľom je dať viac ako dostať (smiech).

Koľkokrát si už bola Thajsku? Jazdievaš tam za zámerom prípravy často?

Teraz som v Thajsku a som tu už šiestykrát. Primárne chodím do Thajska zápasiť, trénovanie je až na druhom mieste. Jasné, že najskôr trénujeme, ale potom máme vždy zápasy. Ísť do Thajska a nemať tu zápas by bolo pre mňa skoro neprijateľné.

Koľko si mala v Thajsku zápasov? Kto ti vyberá súperku, keď si takto mimo Slovenska?

Mala som v Thajsku zatiaľ 7 zápasov. Súperky vždy vyberá promotér. Nikdy nevieš, s kým ideš zápasiť, až kým neprídeš na štadión. Promotéri veľakrát ani sami nevedia až do poslednej chvíle. Väčšinou ti nie sú schopní podať o súperke základné informácie, preto vieš pred zápasom len to, či je oponentka z Thajska alebo je to beloška. Tu zase platí to, čo som spomínala. Treba byť pripravený, nie prekvapený. Veci sa tam menia za pochodu.

Hádam, že to patrí k ich životnému štýlu a tempu. Keď sme pri tom Thajsku, držíš sa aj filozofie muay thai, rituály, pokora, úcta atď?

Samozrejme. To je ako povedať, že si veriaca ale nechodíš do kostola. Totižto, veľa ľudí sa považuje za “thaiboxerov” ale keď sa ich opýtate, prečo má na rukách náramky odvahy, tak vám odpovie, že to dobre vyzerá. Nie každý ich nosí rád, pretože môžu zavadzať. Počas zápasu sa zhŕňajú dolu a môžu tak byť rušivým elementom pre človeka, ktorý ich nosí. Preto sa aktuálne začali vyrábať aj také symbolické verzie, ktoré sú napríklad vyrobené z tejpovacej pásky a pod.

Je normálne, že ľudia, ktorí robia thajský box postupom času presedlajú na K1. Neuvažovala si niekedy o zmene pôsobenia?

Nikdy (smiech). Nepáči sa mi K1, ani mi to nesedí. Veľa ľudí mení pôsobisko, lebo v K1 sú v súčasnej dobe väčšie peniaze. Veľakrát proste nemajú na výber. Široká verejnosť si myslí, že K1 a thajský box je to isté, ale ubezpečujem vás, že rozhodne nie je. V tejto dobe sa však veci menia strašne rýchlo, tak uvidíme, čo mi budúcnosť nadelí.

Aké je to trénovať s Jakubom Benkom? Dávate si bežne aj partnerské sparingy?

Ja ho považujem za najlepšieho, čo sa týka thajského boxu na Slovensku. Stále je v dianí ako zápasník, čiže veci vidí reálne. Sparingy mávajú väčšinou rýchly a dopredu jasný koniec. Jeden z nás vždy dostal kvalitne po papuli. Vždy som to ja (smiech).

Ktorá zápasníčka (či už zo Slovenska, Česka alebo zo zahraničia) ti dala najviac zabrať počas zápasu, kedy si sa ku nej jednoducho nevedela dostať a mala si napr. problém reagovať na snahy, ktoré vyvinula k tomu, aby ťa porazila?

V Maďarsku som zápasila o titul so zápasníčkou z Afriky a môžem rozhodne povedať, že doteraz netuším, čo sa tam dialo. Tá ma tak zmydlila, že som jej v piatom kole pokojne mohla stáť aj chrbtom a nevšimla by som si to, tak som mala čierno. Jedná sa o jednu z mojich najťažších skúseností vôbec. Ponuka na zápas prišla týždeň vopred, lebo im niekto vypadol na poslednú chvíľu. Môj bývalý tréner ma tam poslal absolútne nepripravenú na cudzie pravidlá kickbox lowkick. Doteraz si nepamätám, aké to má pravidlá.

Trénuje ťa Matej Kiraly, s ktorým sme tiež nedávno robili rozhovor. Ako by si ho popísala ako trénera? A pozor, nebezpečenstvo, že si to bude čítať je viac než 80%.

Kiry je veľmi inovatívny typ trénera. Má veľa nápadov, ktoré veľmi užitočne prináša do tréningu. Je otvorený názorom a stále chce napredovať. Hlavne nám funguje komunikácia, ktorá je veľmi dôležitá pri spolupráci.

Si menšieho vzrastu, nemáš pocit, že máš niekedy konkurenčnú nevýhodu voči súperkám? Snažíš sa to nejako kompenzovať napr. rýchlosťou alebo silou?

Ja by som skôr povedala, že som takého priemerného vzrastu. Ani málo, ani veľa. Výška zďaleka nie je to, čo v mojom prípade rozhoduje zápasy, a už vôbec nie, keď je medzi mnou a súperkou 4-5 centimetrový rozdiel.

Z Bieloruska si si doniesla opasok Pro-Am muay-thai, napíš nám niečo viac o svojich pocitoch z tohoto eventu.

Boli to majstrovstvá Európy v kategórií Pro-Am čo znamená, že sa zápasí iba v laketníkoch a ponožkových chráničoch na holene. Bez helmy a bez vesty. A zápasí sa 3x3min. Išla som tam veľmi dobre pripravená a dobre psychicky nastavená. Podarilo sa mi ukázať pekný thai a to rozhodcovia veľmi ocenili. Bol to neopísateľný pocit.

Je to tvoj prvý opasok, alebo už máš na konte nejaké iné?

Je to môj prvý opasok. Každý má svoju cestu. Moja cesta bola nie vždy úspešná. Ale bola to moja cesta, ktorou som si prešla, a ktorá ma veľmi veľa naučila. Ako sa hovorí: Cieľ nie je tak dôležitý ako cesta. Veľa vecí som zmenila a konečne to nabralo ten správny smer. Cesta bude ešte veeeeľmi dlhá a teším sa na to čo ma čaká. Čo ťa nezabije, to ťa posilní a ja by som žiadnu z mojich skúseností nevymenila za inú. Vďaka tomu teraz poznám veľa úžasných ľudí, bola som v krajinách, do ktorých by som za iných okolností nezavítala, ale čo je hlavné, plním si sny a robím to, čo ma baví. Priala by som každému, zažiť taký pocit.

Čo robíš, keď nerobíš súkromky, alebo sa nevenuješ tréningu? Študuješ alebo pracuješ?

Súkromky robím len sem-tam. Robievam babské tréningy v King’s Gyme. Hlavne sa venujem tréningovému rozvoju samej seba. Áno, chodím do školy a študujem obchod. Som v treťom ročníku, takže už mám viac za sebou ako pred sebou a verím, že to dotiahnem do šťastného konca.

Aký máš zo seba pocit ako z trénerky? V čom si myslíš, že sú tvoje nedostatky a čo by si na sebe naopak ocenila?

Neviem, nemám šajnu (smiech). Nerobím to dlho, takže určite nie som 100%-tná. Ale snažím sa baby naučiť čo najviac, v rámci možností. A dať im na každom tréningu 100% zo seba. Je pre mňa niekedy zložité robiť tréning keď som práve dotrénovala ja. Neviem sa niekedy prepnúť z úlohy učenca do pozície učiteľa za krátku dobu, ale pracujem na tom.

 Keby si stretla svoje ja z paralelnej reality, aká by si bola osoba?

Ja som rada sama sebou a nechcem byt nikto iný (smiech).

Aké schopnosti by si mala, kebyže si superhrdina?

Chcela by som mať neobmedzenú energiu a vedieť prefackať ľudí na diaľku (smiech).

Do akej krajiny by si sa rada pozrela a prečo?

Rada by som sa pozrela na Island, do Singapuru, Austrálie a určite do Kanady. A všade, kam budem mať možnosť ísť. Nemám na to nejaký konkrétny dôvod, proste by som tieto krajiny chcela vidieť.

Čo by sme našli v tvojej Mp3jke?

Nemám obľúbený žáner pesničiek. Našla by si tam asi z každého niečo. Ale mám rada veselé rytmické pesničky.

Aké filmy máš najradšej, máš nejakú absolútnu srdcovku?

Komédie mám najradšej. Hlavne filmy, nad ktorými netreba veľa rozmýšľať počas pozerania, lebo po niektorých tréningoch už na rozmýšľanie nie je sila.

Ktorá je tvoja najobľúbenejšia mobilná aplikácia a prečo?

Ja som technické poleno takže nejak do hĺbky tieto veci neriešim. Ale keď si mám vybrať z tých základných, tak asi whatsapp. Cez whatsapp som v kontakte s rodinou, keď som preč.

V akom oblečení sa cítiš najlepšie?

V teplákoch (smiech).

Viky posiela pozdravy zo slnečného Thajska a my jej želáme veľa úspechov v nastávajúcich zápasoch a množstvo energie, ktoré bude určite potrebovať!

Zdroj: Archív Viktórie Lipianskej

Musíte byť prihlásený na pridávanie komentárov.