Vynikajúci slovenský kickboxer Tomáš Možný má na dosah obrovský úspech! Už o dva mesiace ho čaká titulový zápas, v ktorom môže získať opasok organizácie World Kickboxing Network. Poslednou prekážkou je jemu dobre známy Poliak Tomasz Sarara! Ako vníma tohto súpera? Čo by chcel dosiahnuť v rámci federácie Glory? Aké má spomienky na svoje začiatky? Sú pre neho zdravotné problémy veľkou výstrahou?

Ahoj Tomáš, ďakujeme, že si si našiel čas na rozhovor. Ako pokračuje príprava na tvoj májový duel o titul organizácie WKN?

Po mojom poslednom zápase som si doprial menšiu pauzu a momentálne sa venujem výlučne silovému tréningu. Začiatkom apríla však plánujem návštevu môjho obľúbeného gymu v Thajsku, kde budem pokračovať v začatej príprave. Ak všetko pôjde podľa mojich predstáv, rád by som pred zápasom, ktorý ma čaká, ešte vycestoval do Holandska na nejaký ten sparring, keďže to je to, čo mi chýba najviac.

Proti tebe bude stáť skúsený Poliak Tomasz Sarara, s ktorým si už pred pár rokmi bojoval. Ako si spomínaš na váš prvý zápas?

Je pravdou, že tento zápas mi utkvel v pamäti, keďže som vtedy mal len 19 rokov a išlo o osem-členný turnaj, v ktorom som mal v priebehu troch hodín tri ťažké zápasy. Skúseností som síce ešte nemal dostatok, no napriek tomu som sa dostal až do úplného finále, kde som však s týmto borcom prehral. O to väčšia je moja motivácia tento krát zvíťaziť.

Bude Poliak náročným súperom?

Jednoznačne pôjde o náročného súpera. Jednak ide o poľskú jednotku v K1, má nespočetné množstvo skúseností a dosť precízne sa na mňa pripravuje.

Zápas sa uskutoční vo Varšave pred zrakmi 50 tisíc divákov. Ako vnímaš duely, keď proti tebe stojí nielen tvoj súper, ale aj publikum?

Kapacita tohto varšavského štadióna síce je viac než 50-tisícová, nemusí však platiť, že bude zaplnený. Každopádne to bude najväčší štadión, na ktorom som kedy zápasil. Takéto publikum so sebou ale prináša okrem perfektnej atmosféry pre diváka aj kopec vypätia pre fightera. Je to však úžasný pocit mať možnosť pred takýmto davom vystúpiť.

Od roku 2016 zápasíš vo federácii Glory – ako sa zrodil tento prestup?

Keďže počas rokov 2015 a 2016 som vyhral 8 zápasov na svetovej úrovni a tiež titul profesionálneho majstra Európy, prišla ponuka zápasiť v Glory.

Si vo federácii spokojný? Chcel by si v tejto spolupráci pokračovať?

Samozrejme, myslím že nie je fighter, ktorý by si niečo také neprial. Ide naozaj o TOP federáciu v tomto športe na svete.

Aktuálne si v rámci rebríčka ťažkých váh na desiatej priečke. Máš ambície zabojovať o absolútnu špičku?

Ambície by tu boli, ale cesta ku tomuto titulu je ešte v nedohľadne. Je už veľmi ťažké sa na tejto úrovni posúvať ďalej, keďže podmienky v slovenskom športe sú také, aké sú.

Naposledy si bojoval s českým fighterom Danielom Škvorom, ktorého si zdolal rozhodnutím arbitrov. Ako spätne hodnotíš tento duel?

Keďže v tomto zápase šlo o veľa, v mojom prípade o možnosť predĺženia zmluvy, snažil som sa nestratiť hlavu a súperiť takticky. Nechcel som sa púšťať do neuvážených prestreliek, a tak som šiel cestou bodovania.

Pri zápasoch šikovne využívaš svoje fyzické proporcie, pochádza odtiaľ aj pseudonym „The Giant Slovak“? Pri akej príležitosti vznikla táto prezývka?

Myslím, že vzhľadom na moje miery (výška 202 centimetrov a hmotnosť 115 kilogramov, pozn. red.) je táto prezývka opodstatnená. Vymyslel ju v podstate môj manažér a odvtedy mi prischla.

Presuňme sa na začiatok tvojej kariéry, kickboxu si sa začal venovať vcelku neskoro. Čo ťa viedlo k tomu skúsiť práve tento šport?

Prišlo to viac menej znenazdajky. Na nejakej rodinnej oslave ma ukecal bratranec, ktorý sa už kickboxu venoval, aby som to skúsil a odvtedy som neprestal.

Nelákalo ťa niečo iné? Povedzme futbal, hokej alebo nejaký individuálny šport…

Nie, absolútne…

Ako sa s tvojím rozhodnutím vyrovnali rodičia? Odhovárali ťa od toho?

Je jasné, že rodičia sa sprvoti takýmto športovým koníčkom netešia, keďže to vnímajú skôr ako bitku. Myslím však, že sa s tým moja mama už postupne stotožňuje. Nič iné jej totiž neostáva, aj keď, samozrejme, bude mať o mňa vždy strach.

Už po krátkej dobe prišli prvé úspechy – vtedy si sa rozhodol, že sa kickboxu chceš venovať aj na profesionálnej úrovni?

Samozrejme, že úspech je najlepšou motiváciou. Tak tomu bolo aj v mojom prípade, keď som vyhral juniorský titul majstra Európy a následne aj sveta.

Spomínaš si sa svoju premiéru medzi profíkmi? Sú to príjemné spomienky?

Môj prvý profesionálny zápas som vyhral za približne 30 sekúnd, avšak radosť z tejto výhry bola veľmi trvácna.

Ako sa neskôr vyvíjala tvoja kariéra? Sledovali ťa ľudia z Glory už aj v tom čase?

To myslím, že nie. Trvalo istú dobu, kým som sa dostal do povedomia.

Vieme o tebe, že tvoju kariéru nepríjemne ovplyvňujú aj zdravotné problémy – najmä chrbát a koleno. Ako si na tom teraz?

Zdravotné problémy ma sprevádzajú dlhodobo a viem, že úplne v poriadku nebudem už nikdy, ale momentálne sa cítim tak dobre, ako dlho nie.

Musíš si stále dávať pozor na operovaný chrbát? Obmedzuje ťa to nejakým spôsobom, či už po fyzickej alebo psychickej stránke?

Niekedy mám pocit, že je to väčšmi psychického charakteru, keďže človek už podvedome uvažuje tak, aby neurobil niečo, čo mu tieto problémy ešte zhorší. Samozrejme však mám dni, keď mám aj veľké fyzické bolesti.

Akým spôsobom si približne 110-kilogramový chlap dokáže udržať nevyhnutnú rýchlosť a výbušnosť? Prispôsobuješ tomu tréningový proces?

Výbušnosť ako taká sa nedá plynulo a dlhodobo udržať, a tak na nej intenzívne pracujem pred každým zápasom.

Aj napriek pôsobeniu v Glory musíš stále pracovať? Dokážeš to stíhať popri športovej kariére?

Mimo mojich tréningov trénujem súkromne a skupinovo svojich klientov, čo si viem flexibilne prispôsobiť, aj keď tesne pred zápasom sa venujem takmer výlučne sebe. Klasickú prácu s pracovnou dobou by som určite nedokázal skĺbiť s kickboxom na tejto profesionálnej úrovni.

Aký je Tomáš Možný mimo gymu? Čomu sa venuješ vo voľnom čase?

Ako každý človek si vo voľnom čase rád oddýchnem, aj sa zabavím so svojimi najbližšími.

Existuje niečo, kvôli čomu by si sa vzdal svojej profesionálnej kariéry športovca?

Jedinou prekážkou, ktorá by ma mohla zastaviť, je zdravotný stav.

Ako hodnotíš zvýšený záujem verejnosti o bojové športy na Slovensku? Je to príjemné, že aj tvoj šport dostáva viac priestoru v médiách?

Samozrejme sa tomuto záujmu teším, keďže to už začína byť populárne aj na Slovensku.

Aké sú tvoje ambície do budúcnosti? Čo by si chcel dosiahnuť? Lákajú ťa aj iné disciplíny?

Najväčším úspechom by bola možnosť zabojovať o titul šampióna v Glory. V budúcnosti by som však mimo tohto sna chcel mať vlastný gym, aby som mohol moje skúsenosti posúvať ďalej.

Tomáš, ďakujeme ti za rozhovor a celý tím Figurekeeper.com ti bude držať palce v tvojej ďalšej kariére. Nech sa ti darí! Čo by si chcel na záver odkázať čitateľom a svojim fanúšikom?

Som naozaj vďačný za každú podporu a práve fanúšikovia a sú to, čo ma mnohokrát nakopne a naladí na správnu vlnu.

Zdroj fotografií: Facebook Tomáš Možný, Manu Da Luz