Vynikajúci slovenský kickboxer Tomáš Možný má na dosah obrovský úspech! Už o dva mesiace ho čaká titulový zápas, v ktorom môže získať opasok organizácie World Kickboxing Network. Poslednou prekážkou je jemu dobre známy Poliak Tomasz Sarara! Ako vníma tohto súpera? Čo by chcel dosiahnuť v rámci federácie Glory? Aké má spomienky na svoje začiatky? Sú pre neho zdravotné problémy veľkou výstrahou?
Po mojom poslednom zápase som si doprial menšiu pauzu a momentálne sa venujem výlučne silovému tréningu. Začiatkom apríla však plánujem návštevu môjho obľúbeného gymu v Thajsku, kde budem pokračovať v začatej príprave. Ak všetko pôjde podľa mojich predstáv, rád by som pred zápasom, ktorý ma čaká, ešte vycestoval do Holandska na nejaký ten sparring, keďže to je to, čo mi chýba najviac.
Je pravdou, že tento zápas mi utkvel v pamäti, keďže som vtedy mal len 19 rokov a išlo o osem-členný turnaj, v ktorom som mal v priebehu troch hodín tri ťažké zápasy. Skúseností som síce ešte nemal dostatok, no napriek tomu som sa dostal až do úplného finále, kde som však s týmto borcom prehral. O to väčšia je moja motivácia tento krát zvíťaziť.
Jednoznačne pôjde o náročného súpera. Jednak ide o poľskú jednotku v K1, má nespočetné množstvo skúseností a dosť precízne sa na mňa pripravuje.
Kapacita tohto varšavského štadióna síce je viac než 50-tisícová, nemusí však platiť, že bude zaplnený. Každopádne to bude najväčší štadión, na ktorom som kedy zápasil. Takéto publikum so sebou ale prináša okrem perfektnej atmosféry pre diváka aj kopec vypätia pre fightera. Je to však úžasný pocit mať možnosť pred takýmto davom vystúpiť.
Keďže počas rokov 2015 a 2016 som vyhral 8 zápasov na svetovej úrovni a tiež titul profesionálneho majstra Európy, prišla ponuka zápasiť v Glory.
Samozrejme, myslím že nie je fighter, ktorý by si niečo také neprial. Ide naozaj o TOP federáciu v tomto športe na svete.
Ambície by tu boli, ale cesta ku tomuto titulu je ešte v nedohľadne. Je už veľmi ťažké sa na tejto úrovni posúvať ďalej, keďže podmienky v slovenskom športe sú také, aké sú.
Keďže v tomto zápase šlo o veľa, v mojom prípade o možnosť predĺženia zmluvy, snažil som sa nestratiť hlavu a súperiť takticky. Nechcel som sa púšťať do neuvážených prestreliek, a tak som šiel cestou bodovania.
Myslím, že vzhľadom na moje miery (výška 202 centimetrov a hmotnosť 115 kilogramov, pozn. red.) je táto prezývka opodstatnená. Vymyslel ju v podstate môj manažér a odvtedy mi prischla.
Prišlo to viac menej znenazdajky. Na nejakej rodinnej oslave ma ukecal bratranec, ktorý sa už kickboxu venoval, aby som to skúsil a odvtedy som neprestal.
Nie, absolútne…
Je jasné, že rodičia sa sprvoti takýmto športovým koníčkom netešia, keďže to vnímajú skôr ako bitku. Myslím však, že sa s tým moja mama už postupne stotožňuje. Nič iné jej totiž neostáva, aj keď, samozrejme, bude mať o mňa vždy strach.
Samozrejme, že úspech je najlepšou motiváciou. Tak tomu bolo aj v mojom prípade, keď som vyhral juniorský titul majstra Európy a následne aj sveta.
Môj prvý profesionálny zápas som vyhral za približne 30 sekúnd, avšak radosť z tejto výhry bola veľmi trvácna.
To myslím, že nie. Trvalo istú dobu, kým som sa dostal do povedomia.
Zdravotné problémy ma sprevádzajú dlhodobo a viem, že úplne v poriadku nebudem už nikdy, ale momentálne sa cítim tak dobre, ako dlho nie.
Niekedy mám pocit, že je to väčšmi psychického charakteru, keďže človek už podvedome uvažuje tak, aby neurobil niečo, čo mu tieto problémy ešte zhorší. Samozrejme však mám dni, keď mám aj veľké fyzické bolesti.
Výbušnosť ako taká sa nedá plynulo a dlhodobo udržať, a tak na nej intenzívne pracujem pred každým zápasom.
Mimo mojich tréningov trénujem súkromne a skupinovo svojich klientov, čo si viem flexibilne prispôsobiť, aj keď tesne pred zápasom sa venujem takmer výlučne sebe. Klasickú prácu s pracovnou dobou by som určite nedokázal skĺbiť s kickboxom na tejto profesionálnej úrovni.
Ako každý človek si vo voľnom čase rád oddýchnem, aj sa zabavím so svojimi najbližšími.
Jedinou prekážkou, ktorá by ma mohla zastaviť, je zdravotný stav.
Samozrejme sa tomuto záujmu teším, keďže to už začína byť populárne aj na Slovensku.
Najväčším úspechom by bola možnosť zabojovať o titul šampióna v Glory. V budúcnosti by som však mimo tohto sna chcel mať vlastný gym, aby som mohol moje skúsenosti posúvať ďalej.
Som naozaj vďačný za každú podporu a práve fanúšikovia a sú to, čo ma mnohokrát nakopne a naladí na správnu vlnu.
Zdroj fotografií: Facebook Tomáš Možný, Manu Da Luz