Jakub Benko sa vrátil z Hongkongu s opaskom – aké sú jeho pocity?

DŇA 27. decembra 2017 • PRIDAL Mrkvis
<

Jakub Benko je čerstvým držiteľom opasku WMC I-1 Supreme Championship, kde zvíťazil v druhom kole RSC nad Carlom N´Diayeom. Tiež si zvedavý na jeho dojmy a pocity po tom ako sa vrátil domov? Tak čítaj ďalej.

Práve si sa vrátil z Hongkongu a nesieš si so sebou prívlastok vo forme opasku, aké sú tvoje pocity po návrate domov?

Priniesol som si so sebou hlavne veľkú radosť, bolo to pre mňa krásne ukončenie roka 2017. Tešil som sa aj z toho, že všetka tá práca, tréningy a odopieranie si, stáli za to.

Sú na teba v gyme pyšní?

Áno, pravdaže! King’s Gym je ešte veľmi mladý a takéto ocenenia sú pre nás veľkým úspechom.

Ako sa ti páčilo v Číne? Cítil si sa tam ako v inom svete?

V Hongkongu bolo pekne – asi len trochu zimšie, ako som čakal. Bohužiaľ som sa stihol poobzerať len okolo hotela, v ktorom sme boli ubytovaní a pripadalo mi to tak úplne rovnaké ako doma, aspoň z hľadiska infraštruktúry – nákupné centrá, reštaurácie, atď. Čo sa týka bizarností, tak jednu som videl napríklad v herni, kde Číňania hrali na strojoch, ktoré boli podobné playstation alebo X-boxu a hrali neuveriteľne rýchlo – ako ninjovia (smiech).

Akú váhu má v tvojich očiach takáto výhra?

Je to zatiaľ moja najcennejšia trofej. Cestoval som cez 20 hodín, aby som sa o ňu mohol pobiť. Takže to nebol nijaký pohodlný zápas pred domácim publikom a rozhodcami.

Kam by si sa chcel ešte posunúť?

Pre mňa je cieľom moja cesta. Neplánujem ju ukončiť titulom alebo výhrou opasku. V budúcnosti by som sa chcel dostať na ďalšie prestížne turnaje hlavne v Ázii a urobiť si meno pri tých najlepších.

Keď si s thajským boxom začínal, napadlo ti, že vyhráš WMC I-1 Supreme Championship?  

Začínal som asi pred 12 rokmi. V tom čase som bol len chlapec, ktorý sa chcel niečo naučiť, byť v kolektíve a tak podobne. Zápasenie prišlo samé od seba, keď môj tréner uznal, že som pripravený do ringu. Svoj prvý zápas som mal v 16-tich. Nevnímal som to ako začiatok nejakej cesty, ani tak, že by som to chcel robiť celý život, vždy som žil v prítomných okamihoch. Dnes už viem, že je to na celý život.

Aká bola atmosféra na turnaji?

Atmosféra na turnaji bola perfektná. Všetci zápasníci boli spolu a rozprávali sme sa medzi sebou aj so súpermi. Nikto nezazeral, všetci boli uvoľnení a milí ako praví profesionáli.

Aj si pociťoval, že nie si doma? Vnímaš fanúšikov, keď si v ringu?

Rád zápasím vonku. Fanúšikovia boli super, ale ich skandovanie vnímam až v momente, keď sa zápas skončí úplne.

Myslíš, že v hľadisku sedeli aj nejakí Slováci, ktorí ťa prišli podporiť?

Nemyslím si, že tam boli nejakí Slováci, tí ma podporovali z domu cez online stream.

Povzbudzoval si aj Jozefa Janotíka?

S Jokym sme sa spriatelili a pomáhali si navzájom, či už psychicky alebo fyzicky.

Študoval si súperov spôsob boja predtým, ako ste proti sebe nastúpili do ringu?

Áno, pozrel som si pár jeho zápasov, aby som videl, kde má silné stránky, a kde má naopak tie slabšie. Jeho silná stránka bol hlavne pravý kop na rebrá. Slabšie stránky sa prejavili pri rýchlej práci alebo pri používaní najtvrdších techník, lakťov a kolien.

Ako si vedel, čo bude na súpera platiť?

Počas boja verím svojmu úsudku a dokážem svoj štýl prispôsobiť tak, aby bol pre súpera čo najnepríjemnejší.

Mal si pocit, že bol z teba súper nervózny?

Môj súper často zápasí v Číne, takže nervózny nebol. Ja som si napriek tomu veril a presvedčil som sa o tom, že to zvládnem.

Ako by si popísal štýl N’Diayeho?

Štýl môjho súpera bol klasický thajský štýl – pevný postoj a silný, dobre načasovaný kop na stehno či rebrá.

Aj ste pokecali po zápase? Vymenili ste si nejaké rady, alebo tak?

Áno, po zápase sme sa spriatelili a vymenili sme si kontakty.

Bol tvoj súper vážnejšie zranený, keď rozhodca zastavil zápas?

N’Diaye nebol schopný boja po tých lakťoch a kolenách, ktorými som ho trafil. Každý, kto niekedy dostal lakťom vie, že to nie je sranda, a keď ich človek schytá 4-5, ťažko sa niekedy pokračuje ďalej. Dlhodobo ale zranený nie je.

Uvažoval si v zápase technicky, alebo si dokázal už po prvom kole čítať súpera?

V zápase sa vždy snažím rozmýšľať. Nie som ten typ zápasníka, ktorý ide bez rozmyslu, svoje techniky sa snažím vždy premyslieť – niekedy až moc (smiech).  Podarilo sa mi súpera prečítať rýchlo a využiť to vo svoj prospech.

Aký to bol pocit, keď skončil zápas?

Keď skončil zápas, zaplavila ma radosť a zadosťučinenie, že predošlá príprava stála za tú námahu. Tieto víťazstvá ma posúvajú vpred a pripravujú ma na väčšie a väčšie výzvy.

Ako dlho trvala tvoja príprava na zápas?

Dôkladne som sa pripravoval na zápas asi 3 mesiace.

Bola táto príprava iná ako tie predošlé?

V tomto prípade som sa venoval všetkým aspektom nášho športu – sile, kondícii, a aj technike. Na prípravu som mal dosť času, takže som si mohol vytvoriť tréningový plán až do zápasu.

Takže si nedávaš pauzu?

Vyšlo to akurát tak, že sú sviatky, takže týždeň, možno dva budem v regeneračnom režime.

Chystáš sa na nejaké sústredenia? Čo máš v pláne?

Vo februári sa opäť chystám do Thajska zápasiť, dovtedy nemám naplánované nič. Ak sa však objaví ponuka na zápas, budem pripravený ju vziať. V Phatthají strávim asi dva mesiace, a keďže je tam veľká show Max Muay Thai, na ktorej rád zápasím, dúfam, že stihnem aspoň dva zápasy.

Ďakujeme Jakubovi Benkovi za rozhovor a za to, že ukážkovo odreprezentoval Slovensko na turnaji v Číne.

Zdroj: Archív Jakuba Benka

Musíte byť prihlásený na pridávanie komentárov.