Niko Kvasnovský: „Mobily a sociálne siete zredukovali chuť tvrdo trénovať!“

DŇA 14. júla 2018 • PRIDAL Petr
<

Dříve v kulturistice sám závodil, dnes pomáhá s přípravou druhým Spolupráce s klienty a nadějnými závodníky je pro něj denním chlebem, ale i radostí. Jak se vlastně Niko Kvasnovský dostal k činkám? Co si myslí o současné kulturistické scéně nebo třeba stále oblíbenější proteinové dietě? A jak vnímá návrat svého učitele a kamaráda Stanislava Slimáka na soutěžní pódia? Na to jsme se ho zeptali v dnešním rozhovoru.

Niko, děkuji, že jsi přijal pozvání k rozhovoru. Můžeš na začátku čtenářům prozradit, co tě k posilování a kulturistice přivedlo?

V minulosti som hrával basketbal keďže v Pezinku bol populárny. K basketbalu patrila i silová príprava v posilňovni a tam som zistil, že relatívne dobre naberám svalovú hmotu. Najprv som cvičil doma len tak s jednoduchým náradím a keď som sa cítil na to, že už môžem vkročiť do komerčnejšieho fitka, resp. vtedy činkarne, tak som to šiel skúsiť. Nič som nevedel o kulturistike ako takej, len miestni chlapci sa ma pýtali, či by som nevyskúšal nejakú súťaž. A skúsil som.

Kdy ses rozhodl, že se postavíš na závodní prkna? Kdo ti v začátcích pomáhal?

V Pezinku som mal možnosť zhliadnut v minulosti už populárneho Stana Slimaka, ktorý v tomto sporte uz pretekal. Začal som obdivovať veľké svaly, sledovať časopisy a snažiť sa podobať nejakej postave z fotiek v časopisoch keďže vtedy nebol internet. V roku 2000 ako 18ročny som zatelefonoval na vtedajšiu SAKST (dnes SAFKST) či poriadaju nejaké jesenne súťaže pre juniorov a pod.

Niko Kvasnovský

Samozrejme k tomuto kroku som sa odhodlal až po „vyhecovani“ okolia – chlapcov, sparing partnerov v cinkarni kde som trávil veľa času. Telefón mi zdvihol vtedajší generálny sekretár asociácie Ing. arch. Peter Uricek, ktorý ma zavolal sa ukázať do trnavskej Fortuny. Z jeho pohľadu som však vyčítal, že to nie je žiadna sláva, no povedal, že nech to skúsim. Na prvé juniorské majstrovstva SR som nastúpil za Fortunu Trnava teda a bola to pre mňa veľká česť byt pod hlavičkou tejto kulturistickej bašty nielen na Slovensku, ale aj v CR a som jej verný dodnes. Na prvú súťaž mi pomáhal sám Peter Uricek.

Za jaký tým jsi závodil?

Vždy to bola FORTUNA TRNAVA. Tento klub som nikdy nevymenil.

V minulosti ses několikrát zúčastnil Mistrovství Slovenska, nechyběl jsi ani na Velké ceně Rakouska nebo Austria Cupu… Kterého úspěchu si na závodech ceníš nejvíce?

Súťaže v Rakúsku som si tak nejak obľúbil, navštevujem ich aj s mojimi zverencami, našiel som si medzi reprezentantmi Rakúska aj par priateľov, prezident rakúskej federácie IFFB Austria Wolfgang Shrober je dobrý chlapík, je mojim priateľom.

Najviac si asi cením 2. miesto z majstrovstiev SR v roku 2008, kde ma porazil iba kamaráť Laco Kuzder, vtedajší zverenec Igora Kocisa tiež môjho dobrého kamaráta. Súťaž sa konala v Banskej Bystrici, poriadal ju kamarát Mišo Mokoš, ktorý tam tiež mimochodom zavodil. Bola to taká prvá veľkolepá súťaž na Slovensku, ktorá sa niesla v takom honosnejšom duchu, prosto nebolo to, načo sme boli zvyknutí zo starých kulturakov, bolo to niečo nove na čom si dali organizátori záležať. Mne tam vyšla celkom fajn aj forma taká prvá konkurencieschopná kde sa zúročilo to moje učenie sa na vlastných chybách v tej dobe. V hľadisku som mal tiež početný fanklub, takže o to to bolo príjemnejšie medajlove umiestnenie pre mňa.

Dnes už nezávodíš, je to tak? 

Áno, je to tak. Dnes už len pripravujem zverencov na závody, ktorých sa zúčastňujem už len ako kauč.

Nepřemýšlel jsi někdy o tom, že by ses k závodům vrátil?

Momentálne pri tom všetkom nad tým neuvažujem.

V pezinockém SportFitt centru pracuješ jako trenér. Co tě na práci nejvíc baví?

Ano, pracujem ako inštruktor vo fitness. Baví ma na tom to, keď sú klienti spokojní a ja si dokážem overiť svoje nadobudnuté vedomosti v praxi. Samozrejme poteší aj kde-tu nejaká medaila, ktorú nejaký zverenec získa a ja sa aspoň máličko na nej môžem podpísať.

Spolupracuješ s dalšími slovenskými závodníky? Kdo patří mezi tvé svěřence?

V minulosti som na amatérskej scéne pripravoval slovenského reprezentanta v klasickej kulturistike Andreja Vargu. Spomedzi kulturistov sú to mnohí amatérski pretekári súťažiaci na domácej i medzinárodnej scéne a samozrejme tiež dievčaťa súťažiace v bikini fitness. Nechcem sa vyjadrovať menovite aby som niekoho nezabudol spomenúť, no celkovo som na kulturistiku v poslednej dobe tak zanevrel – vytratilo sa z nej to pravé „kulturistické“ a do popredia sa dostavajú kategórie, ktoré sú s prepáčením pre mňa nezmyslom tohto športu. Nechcem nikoho uraziť!

Niko Kvasnovský a Andrej Varga

V přípravách jsi pomáhal taky Stanu Slimákovi. Jak hodnotíš jeho „comeback“ a uplynulou soutěžní sezonu?

Stano Slimák to je pre mňa kapitola na zvlášť debatu! Málokto vie, že Stano Slimák bol učiteľom TV na základnej skole! Učil ma telesnú výchovu, vláčili sme sa po basketbalových turnajoch ako žiaci, on bol veľký, my mali – mladi žiaci. Bol to prvý kulturista, ktorého som videl naživo! Bol vzor, ktorého som v tej dobe pozoroval už len na plagátoch visiacich v cinkarni, keďže Stano prestal súťažiť v dobe keď som ja začínal. Potom prešlo par rokov a Stano sa vrátil na stage no ja som bol zo súťažného pódia už mimo. Mimo ako pretekár. Nemôžem povedať, že som ho nejak pripravoval, trénoval alebo podobne! Stano vždy vedel čo ma robiť! Sem tam sa ma niečo spýtal, prebrali sme to spolu, cvičili sme spolu a tak! Obaja sme si plnili sen: Stano svojim návratom na stage a ja sen zažiť, resp. vidieť Slimáka, toho istého Stana Slimáka na ktorého som sa díval ako mladý kulturista na plagatoch visiacich v činkarni, na pódiu bojovať vo forme za Fortunu Trnava! Toto je kulturistika!

Čiže Stanov návrat hodnotím ako splnený sen, môj aj jeho! Bol som prítomný na všetkých jeho súťažiach v tejto comeback sezóne okrem jednej, kde som absolvoval sústredenie s cyklistami. Jeho comeback hodnotím pozitívne či už vysledkovo, dosiahol slušné umiestnenia, no hlavne to hodnotím pozitívne z pohľadu toho, že chlap si robí, čo ho baví, žije si svoj sen a jeho manželka Zuzka mu v tom pomáha a fandi mu!

Co se podle tebe, z pohledu trenéra (závodníka) v kulturistice za poslední roky nejvíce změnilo? Vidíš dnes nějaký podstatný rozdíl oproti době, kdy jsi soutěžil ty sám?

Mobilne telefóny, aplikácie a sociálne siete zredukovali chuť tvrdo trénovať a byt ozajstným srdciarom – kulturistom. Nie pseudokulturistom dneska! Česť výnimkám! Ja chápem, každý musí nejak začať, ale kulturisti minulej aj mojej doby trénovali dlhé roky, kým sa vôbec odhodlali postaviť na pódium, nie to byt šampiónom! Šampiónom mohol byt geneticky obdarený a mimoriadne talentovaný somatotyp, ktorý musel disponovať rozvojom všetkých svalových skupín v povinných postojoch a polohách! Dnes je takýchto ozaj menej a menej. Vyprofilovali sa nám tu kategórie, asociácie atd., v ktorých sa fabrikujú šampióni zo dna na deň! Tuto tému by som na tejto pôde nechal bez komentára.

Chodí k tobě pro radu i začátečníci?

Áno. A veľmi rad im pomôžem lebo sa odhodlajú spýtať a keď sú mladi a majú chuť trénovať, dá sa s nimi veľmi dobre nakladať a „hýbať“.

Jaké jsou nejčastější chyby, kterých se podle tebe začátečníci nejčastěji dopouštějí? A co bys jim doporučil?

Zla technika cvičenia vyplývajúca najmä z ťažkých Váh a kopiracie tréningov z videí profesionálov za účelom dobre vyzerať na instagramovych postoch a príbehoch.

Máš mezi svými klienty více mužů nebo žen? Která skupina je aktivnější?

Myslím, že ženy majú menej nestne povahy v tomto a skôr sa „ponížia“ a spýtajú  na radu. Ale nemôžem povedať, že by počet mužov využívajúcich služby trénerov klesal.

Pořád platí, že ženy chtějí převážně zhubnout a muži zase nabírat hmotu?

Môžeme to tak povedať globálne. I keď obrovská svalovina dnes nie je trendom či už u mužov alebo u žien. Ženy dneska podľa mňa chcú byt abnormálne štíhle… A muži dnešnej doby vedia, že obrovská, hypertrofická svalovina je im k ničomu (nebavíme sa samozrejme o kulturistoch).

Niko Kvasnovský a Stanislav SlimákNiko Kvasnovský a Stanislav Slimák

Co si myslíš o proteinové dietě, která je v posledních letech stále oblíbenější?

Ťažká otázka! Možno na dilemu! Ale na vysvetlenie tejto dilemy tu nie je toľko priestoru! Názor? Môj? No chcel by som najprv povedať, že nie som žiadny „výživový poradca“ čo je trendom dnešnej doby a dnešných inštruktorov, aspoň sa teda do tejto pozície nepasujem!

Dnešný trend hlasá alebo resp. učí o „vyváženej strave“– že je to dobre, zdravé, preto musí byt strava vyvážená, pravidelná… Už názov – PROTEINOVA sa bije s pojmom VYVAZENA. Ide tu v podstate o nahradenie sacharidovej časti v energetickom metabolizme bielkovinami, resp. tukmi. Číže zásada vyváženia sa vytráca! No ako vieme, vždy je podstatný efekt a ešte aj podtrhnutý prívlastkom „rýchly“. Ten proteínová dieťa zaručuje za normálnych fyziologických okolnosti preto ju trenerkovia alias výživoví poradcovia s obľubou núkajú. Oxidácia karboxylových kyselín z tukového tkaniva pri deficite glukózy a následnej nízkej tvorby inzulínu zvyšuje lipolyzu (pálenie tukov).

Problémom je, že však len dočasné! Ak sa nedodá do tela postačujúce množstvo sacharidov pri „proteínovej diéte“, tak nedôjde k úplnej oxidácii karboxylových kyselín, číže v našom – k úplnému páleniu tukov. Ďalej môže nastať ketoacidoza čo je celkom život ohrozujúci stav. Treba brat fakte každá bunka ľudského organizmu pracuje na baze metabolizmu glukózy (zvlášť CNS a erytrocyty). Ak toto palivo chyba, regulačné mechanizmy tela podmienia jej vzostup!

Laicky by som to vysvetlil, že bez prítomnosti sacharidov nie je možné páliť tuk! Výborná je veta z učebnice biochémie v tomto prípade, že „tuky horia v ohni cukrov“! Týmto však nechcem negovať proteínovú diétu! Treba byt v každom prípade opatrný a mat čo najviac relevantných vedomosti, resp. sa obrátiť na ozajstného odborníka! Moji zverenci a ľudia, s ktorými pracujem, vedia o mne, že nemám rad a nepoužívam slovo „dieťa“ a dnes veľmi populárny vyraz „cheat day“.

Máš za ta léta, co jsi trenérem, nějakou zajímavou historku?

Je ich viac samozrejme, ale posledné ma prijemne prekvapila jedna kuriozita. V r. 2010 som trénoval malé dievčatko – 10ročne, bola to mlada nádejná lyžiarka, ubehlo 8 rokov a napišala mi na FB ako dospela 18ročna maturantka, či by som s ňou netrénoval opäť! Poslala mi fotky spred 8 rokov a mňa to tak prijemne prekvapilo, že som nemohol povedať nie! Samozrejme bez pripomenutia sa a fotiek by som dnes už dospelú slečnu asi ťažko spoznal, no nezabudol som.

V jednom z dřívějších rozhovorů jsi uvedl, že počet zájemců o fitness stoupá. Platí to i dnes? Zajímá se o posilování a zdravou životosprávu stále více lidí?

Pravdepodobne je to stále tak. Je doba sociálnych sieti, FB, Instagramu kde ľudia postoju a fotia svoje výkony, svoje tela atd. A stáva sa to trendom vyzerať dobre a pochváliť sa tým i keď psychológovia majú na to osobitný názor. Profiluje sa čoraz viac doba „online-couchingu“ a podobných hlúposti, ktoré čoraz hojnejší počet ľudí využíva.

I závodní kulturistika zažívá v posledních letech určitý „boom“. Může za to také kategorie physique. Jeremy Buendia se dokonce nechal slyšet, že physique soutěžní kulturistiku zachránila. Jaký je tvůj názor?

Či zachránila ťažko povedať. Kulturistika 80-90. rokov a tých rokov, ktoré som aj ja zavodil, nepoznala kategóriu physique! Vtedy to bola kulturistika.

Sleduješ i světovou kulturistickou scénu? Kdo ti z profíků přijde nejzajímavější?

Priznám sa, že profikov veľmi nesledujem! Novodobí profici ani neboli nikdy nejakým mojim zdrojom motivácie. Osobne som sa rozprával asi s dvoma či troma takými top známymi či už to bol R. Coleman alebo R. Winklaar. Winklara som mal možnosť spoznať na EVLS Prague, je to fajn chlapík, nikdy nepôsobí nervózne, vždy sa usmieva a sranduje aj v tej najtvrdšej diete.

Máš tedy v kulturistice a fitness nějaký vzor? Někdo, kdo tě inspiroval?

Bol som inšpirovaný vždy našimi pretekármi lebo v tej dobe jednak nie každý bol, resp. mohol byt profik a nebola k tým zahraničným taká dostupnosť ako je dnes. U náš som obdivoval či už Stana Slimáka z mladíckych čias ako som už spomínal, veľmi tvrdé tréningy prevádzal vždy Štefan Havlik, húževnatosť a oddanosť ku kulturistike som obdivoval u Maja Cambala. Skromnosťou sa vyznačoval Igor Kočis… bolo toho vždy viac. Super kamaráta, kolegu a srdcom kulturistu som spoznal v Štefanovi Oroszovi, s ktorým sa stretávam dodnes.

Hodne odbornej prace som odkukával aj od ľudí, ktorí robili kulturistov, napríklad jedným z nich bol aj MVDr. Milan Čižek, ktorý vyfabrikoval cez svoje vedomosti celu slovenskú medajlovu kulturistickú špičku, ktorá hýbala európskymi a svetovými pódiami. Nedávno som mal možnosť spoznať priateľský Zbyneka Slanara – človeka s neuveriteľné obrovskou kapacitou fotografickej pamäte, odborníka na doplnkovú výživu, nielen v oblasti kulturistiky, ktorý „nás všetkých“ uvodzovkovych „pseudovyzivovych poradcov“ schová popod dva prsty! Toto treba obdivovať a zároveň učiť sa.

Máš čas ještě na jiné koníčky? Čemu se věnuješ ve volném čase?

Žijem s priateľkou, ktorá ma sitko a venuje sa profesionálne fitnessu. Ja osobne sa vo voľnom čase venujem cestnej cyklistike, ktorú som mal vždy rad len niet na to toľko času koľko by som potreboval.

Máš nějaký cíl, kterého bys chtěl ještě určitě dosáhnout?

Mojim cieľom je veci robiť dobre, aby ostatní o tom hovorili, že ich robím dobre, nie FB a instagramova „sebatlačenka“ a potom „ovečky“ lajkujte a folowujte, jedine tak môže zavládnuť obojstranná spokojnosti Inak nič obrovské od toho neočakávam.

Chtěl bys v závěru něco vzkázat fanouškům, klientům nebo lidem, kteří tě na tvé cestě podporovali?

Samozrejme, že ďakovných slov nikdy nie je dosť, najmä pre ľudí, klientov, známych, rodine apod., ktorí stoja vždy na mojej strane, poznajú ma, podporujú ma a fandia mi! Tam patri veľké ĎAKUJEM.

Zdroj fotografií: Facebook Nika Kvasnovského, Instagram Stanislava Slimáka

 

Musíte byť prihlásený na pridávanie komentárov.