MMA

„Začiatky v Thajsku boli veľmi náročné,“ spomína fighterka Martina Brix

DŇA 12. decembra 2017 • PRIDAL Mrkvis
<

Nedávno sme vyspovedali Lukáša Pajtinu a dnes sme si zobrali na mušku Martinu Brix, ktorú možno poznáš z Bratislavského Hanuman gymu.

Maťa našu ponuku na rozhovor prijala takmer okamžite a ty sa môžeš v nasledujúcich riadkoch dočítať, čo je v jej živote nové, čo sa zmenilo, odkedy nešportuje alebo aké boli jej návštevy Thajska.

Ahoj Maťa, ak by si sa mala čo najvýstižnejšie predstaviť, ktoré sú hlavné highlight-y, ktoré by sme o tebe mali vedieť?

Ahojte, volám sa Martina Brixová, mám 27 rokov a od 17-tich sa venujem thajskému boxu, v ktorom som aj bývalá profesionálna zápasníčka. Na konte mám 43 zápasov. Som dvojnásobná majsterka euroligy a obsadila som druhé miesto v medzinárodnom turnaji v klasickom boxe. Zápasila som za Hanuman Gym, kde robím aktuálne trénerku. Pracujem aj ako masérka, kde mi nadobudnutá sila nie je na škodu.

Povedz nám niečo viac o svojom trénerovi, namä o tom, ako ho vnímaš ako športovkyňa?

Môj tréner je Fero Starý a vážim si ho, pretože všetko, čo som sa naučila, viem od neho a vďaka nemu robím prácu, ktorá ma baví. Je to výborný tréner, ktorý vychoval množstvo šampiónov – jeho klub je skrátka továreň na fighterov.

Čo si robila predtým, ako si sa dostala k thajskému boxu?

Hrávala som futbal a flákala sa s kamošmi. Proste taký klasický tínedžerský život.

Ako si sa vlastne dostala k thajskému boxu? Čo bol tvoj spínač, kedy si pochopila, že toto je to, čo chceš robiť?

Na prvý tréning ma zobral kamarát, kde som sa došla iba pozrieť. Môj prvý skutočný tréning som mala so svojim terajším priateľom Peťom Šimkom, ktorý je tiež výborný tréner a známy svojou technikou. To bude asi ten spínač, na ktorý ste sa pýtali.

Ako si vnímala svoju prvú výhru?

Vyhrala som svoj úplne prvý zápas a bola som z toho strašne šťastná. Hneď som chcela mať ďalší, strašne som to prežívala a nevedela som z toho zaspať, haha.

Ako si vnímala svoju prvú prehru?

Skončil sa mi život, zrútil sa mi celý svet. Ale nie, srandujem. Bola som na seba naštvaná, že som nerobila to, čo mi nakázal tréner, ale o to viac ma to donútilo makať tvrdšie na tréningoch.

Ako vychádzaš so svojimi súperkami?

So svojimi súperkami sa registrujeme a s niektorými som mala dokonca viac zápasov. S jednou Poľkou dokonca 4 zápasy, pričom ten štvrtý bol titulový, takže mi do smiechu moc nebolo, ale bohužiaľ sa rozhodcovia po extra kole priklonili na jej stranu.

Popíš nám, aké to bolo, keď si išla prvýkrát do Thajska.

Už odkedy som začala thajský box robiť súťažne, Thajsko bol jeden z najlepších zážitkov, na ktorý som sa dlho tešila – navštíviť krajinu, kde tento šport vznikol športu.  Prvýkrát sme tam boli s priateľom na 2 mesiace a druhýkrát na 3 mesiace. Bolo to úžasné, človek si to musí vyskúšať na vlastnej koži, aby pochopil, o čom hovorím. Nešlo nám len o turizmus, ale aj spoznať kolísku thajského boxu. Plánujem sa tam určite niekoľkokrát vrátiť.

Ako sa ti tam trénovalo, v čom vidíš hlavné rozdiely medzi tým, čo ti je známe zo Slovenska a medzi orientálnou exotikou?

Na začiatku to bolo veľmi náročné. Dvojfázové tréningy som mávala 6-krát do týždňa, pričom jedna tréningová jednotka mala asi 3 hodiny. Čiže v Thajsku som denne odtrénovala 6 hodín menej intenzívneho tréningu, u nás som išla 1,5 h vysokointenzívnym tempom. Toto bol asi najhlavnejší rozdiel, ak teda nerátam zmenu klímy a vlhkosť vzduchu. Kým si človek zvykne, trvá to aj dva týždne, preto si myslím, že sa do Thajska za účelom tréningu neoplatí ísť na krátko. Rozdiel v tréningoch bol v tom, že v Thajsku sa prevažne kope, klinčuje (kolená) a u nás je to skôr technicky zamerané na ruky.

Aké krajiny si okrem Thajska navštívila?

Cestujem veľmi rada a vždy mám naplánované 2 dovolenky dopredu (okrem Thajska). Takýmto spôsobom som navštívila Ameriku, Španielsko, Taliansko, Grécko, Chorvátsko. Sú to také moje pravidelné destinácie. Najnovšie sa chystám do Nórska pozrieť maminu.

 

Mala si niekedy nejaké väčšie zranenie, kedy si si povedala, že „fú, tak teraz sa budem musieť šetriť“ ?

Väčšie zranenia sa mi našťastie celý život vyhýbali a z tých menších asi monokel, zlomený nos a pri tréningoch sa prihodia nejaké modriny.

Ako vyzeral tvoj deň predtým, keď si športovala a ako vyzerá teraz?

Keď som bola aktívna fighterka, tak som makala v priemere 2-krát do dňa. Teraz, počas tehotenstva, netrénujem ani raz do mesiaca, ale sem-tam si dám zo 10 drepov, haha.

Chodíš podporovať svojich ľudí na turnaje a boxerské akcie?

Áno! A vždy sa na na to veľmi teším a kričím ako zmyslov zbavená, haha.

Donieslo sa k nám, že máš na ceste malého šampióna, ako vnímaš prechod medzi dvoma odlišnými životnými štýlmi?

Užívam si takéto leňošenie. Je to príjemná zmena po 10 rokoch tréningu len tak oddychovať. Ale občas, keď vidím trénovať ľudí v gyme, tak sa mi zacnie, no ostávam optimistická a viem, že to v budúcnosti bude o to lepšie.

Chcela by si viesť k športu aj svoju ratolesť?

Veľmi sa na dieťatko teším, aj keď ešte neviem, či to bude šampión alebo šampiónka, určite ho nebude tlačiť do toho, čo by samé nechcelo robiť.

Chystáš sa ešte v budúcnosti do ringu?

Keďže som tehotná, v blízkej budúcnosti určite nie, ale viete ako sa hovorí – nikdy nehovor nikdy.

Figurekeeper team gratuluje Mati k tehotenstvu a želáme jej v budúcnosti veľa úspechov – ako trénerke, no aj ako potenciálnej znovunavrátenej zápasníčke.

Zdroj: Archív Martiny Brixovej

Musíte byť prihlásený na pridávanie komentárov.