Juraj Grígel: „Ak si ochotný na tréningu umrieť, patríš k nám!“

DŇA 22. februára 2018 • PRIDAL Mrkvis
<
Juraj Grígel je elitný slovenský trojbojár, ktorý sa nebojí prejaviť svoj názor a zodpovedať aj kontroverznejšie otázky, nad ktorými by možno iní len mávli rukou. S niekoľkými športovcami založil Iron Club Bratislava a intenzívne sa snaží motivovať mladistvých, ktorých to ťahá k silovým disciplínam.  V dnešnom rozhovore sa tak možno dočítaš niečo, čo si o ňom nevedel alebo pri najlepšom pochopíš, prečo si k sebe dokáže tých najsilnejších a najodhodlanejších pritiahnuť ako magnet. 

Ahoj Juraj, na začiatok sa môžeš v krátkosti predstaviť.

Volám sa Juraj Grígel, mám 25 rokov a aktívne sa venujem cvičeniu už 7 rokov. Z toho som sa dva roky venoval kulturistike, ale momentálne robím silové disciplíny. Mám za sebou pár úspechov, pričom medzi najväčšie z nich patrí druhé miesto v deadlifte na majstrovstvách sveta a prvé miesto na majstrovstvách Európy v benchpresse. Tieto úspechy som získal hneď prvý rok pôsobenia medzi mužmi. Ďaľšie moje úspechy, videá a rady nájdete buď na mojom facebookovom alebo youtube profile.

Poďme poporiadku – čo/kto ťa priviedol k cvičeniu?

Odmalička som športoval, ale vždy som bol najmenší a najslabší, čo bol môj hnací motor k tomu, aby som to zmenil. Zo začiatku mi pomáhal môj sused, ktorý mal v tej dobe už odcvičených zopár rokov. Mali sme malú posilku u neho v kočikárni, kde som chodil cvičiť ešte s niekoľkými kamarátmi.

Máš okolo seba skupinu zaujímavých ľudí, ktorá môže pre nezainteresovaných pôsobiť priam až desivo, ako ťa vnímajú ľudia vo všeobecnosti?

Mám okolo seba ľudí, z ktorých každý vyniká v nejakom inom športe. Spája nás to, že keď si niečo zaumienime, sme tomu schopní obetovať úplne všetko. Týchto ľudí som si nevybral, ale spojili sa nám cesty. Každý z nás má niečo za sebou, či už sa bavíme o povyhrávaných súťažiach alebo o životných skúsenostiach.

Predstav nám vašu komunitu, kto do nej patrí a ako sa podieľate na rozvoji bodybuildingu na Slovensku.

Som spoluzakladateľom klubu powerlifterov Iron Club Bratislava. Nájdeš tam tých najlepších vo svojom obore. Mimo toho chodím cvičiť s chalanmi ako napr. Ivan „The Beast“ Sokol. Ivan je komplexný športovec, ktorý ma celý rok brutálnu formu, preto je každý tréning s ním pre mňa motiváciou. Po čase sa ku mne pridali ešte ďalší chalani – workouter Matúš Meško, ktorý sa začal venovať powerliftingu, Andrej Brosz, ktorý má za sebou pár súťaží v kategórii physique a nakoniec Róbert Šturdík, ktorý doteraz nesúťažil, ale maká tvrdšie ako väčšina ľudí, ktorí majú za sebou kopu súťaží. S týmito chalanmi sa podporujeme vo fitku, mimo neho a motivujeme sa vzájomne k lepším výkonom. Sme rozdielni, ale všetkých nás spája chuť tvrdo makať a zlepšovať sa. Je to vidno najmä na našich extrémnych tréningoch, ktoré by bežný človek nezvládol. Je nám teda úplne jedno, či si kulturista, powerlifter, workouter alebo physique. Pokiaľ tvrdo makáš a si ochotný na tréningu umrieť, patríš k nám!

Máš nejaké špeciálne požiadavky, ktoré musí človek spĺňať, aby s tebou mohol cvičiť, alebo si berieš do parády aj úplných začiatočníkov?

Nemám žiadne špeciálne požiadavky, ale musím vidieť, že máš chuť na sebe makať, a že to myslíš vážne. Musíš to robiť srdcom a bez zbytočných výhovoriek, pretože nikoho nezaujíma, aký ťažký si mal osud. Ľudí zaujímajú len výsledky – je to tvrdé, ale bohužiaľ, je to tak.

Píšeš, že množstvo ľudí, ktorí ťa obklopujú si niečím prešli aj v živote. Aký boj mimo posilku to bol v tvojom prípade?

Nerád sa sťažujem na životné podmienky, pretože ľudí aj tak nezaujíma, čím si prešiel. Všetci sa zaujímajú len o výsledok, preto je to tak nevďačný šport.

Veľa ľudí k tebe vzhliada, ale ku komu vzhliadaš ty? Sú ti motiváciou ľudia okolo teba, alebo sleduješ konkrétne niekoho iného (poprípade viacerých ľudí)?

Sledujem pár jedincov práve preto, lebo sa mi páči ich štýl a technika. Rád sa o nich učím, ale najviac ma motivujú ľudia z môjho okolia, s ktorými trénujem. Najväčšou motiváciou je totiž prekonať sám seba a svoje limity.

Ako je možné, že dokážeš ľudí namotivovať, aby prekračovali vlastné hranice? Máš na to nejaký špeciálny trik? Je to charizmou, alebo používaš sparťanskú výchovu?

Občas je to sparťanská výchova a občas sa sám divím, jak je to možné. Možno je to tým, že keď trénujú so mnou a vidia ako tvrdo makám, a že do toho dávam všetko, tak ich to inšpiruje.

Kedy si si prvýkrát od začiatku cvičenia povedal: „Konečne mám takú formu, akú som vždy chcel.“

Ešte som si to nepovedal.

Aká veľká je podľa teba bodybuilderská komunita na Slovensku a akú máš na ňu názor?

Na Slovensku už moc veľa kulturistov nie je, pretože na to, aby si mal 100 kg svalov, treba makať aspoň 5 rokov a to sa dnes nikomu nechce. Ľudia si radšej zvolia ľahšiu cestu t.j dva mesiace sypú a potom sa postavia na pódium vo physique a dostanú medailu takpovediac za nič. Po súťaži to psychicky nezvládnu, vyžerú sa jak prasce, stratia formu a po týždni o nich už nikto nevie (čo rýchlo príde, rýchlo odíde). Už len pár kulturistov tvrdo maká. dnes to funguje tak, že kulturisti serú na tvrdú drinu, ťažké váhy a cvičia podľa toho, čo sypú, keďže im to takto vyhovuje. Éra Colemana, kedy kulturisti dreli a dvíhali pomaly tak ťažké váhy ako powerlifteri, je dávno preč.

Cvičíš už niečo cez 7 rokov, čo je skoro dekáda (!). Aký je tvoj cieľ? Kam to chceš dotiahnuť?

Chcem vyhrať majstrovstvá sveta a viac spropagovať tento šport, pretože na Slovensku je málo ľudí, ktorý dokážu dlhodobejšie promovať powerlifting. Väčšina ľudí len dvíha váhy, chodí do fitka, sústredí sa iba na to a tým pádom, aj keď majú dobré výkony, nikto ich nepozná.

Podstupuješ často lekárske prehliadky alebo iné vyšetrenia?

Presne viem, čo moje telo potrebuje a podľa toho sa k nemu aj správam.

Drep, benchpress, mŕtvy ťah – koľko kilogramov to aktuálne činí v tvojom prípade? Koľko je tvoj cieľ?

Benchpress – 220 kg, drep – 300 kg, mŕtvy ťah – 320 kg a to všetko zvládam pri váhe pod 110 kg. Môj cieľ je prekonať všetky tri maximálne výkony.

Robíš okrem bodybuildingu aj nejaký iný šport (alebo robil si?)

Momentálne robím powerlifting, to je troška rozdiel od bodybuildingu. Pri powerliftingu ide o to, akú váhu zdvihneš a pri bodybuildingu ide o to, ako vyzeráš na pódiu, kde sa porovnávaš s ostatnými súpermi. Odmala som sa venoval športu – najskôr to bol futbal a futbalové školy, neskôr breakdance, parkour a až časom som sa dostal k posilňovaniu.

Ako môže lajk spoznať papierového majstra sveta a vyhnúť sa mu?

Vo svete je strašne veľa všelijakých federácii, čo sa týka bodybuildingu a powerliftingu a tým pádom sa občas stane, že je v kategórii pretekár sám, alebo je ich tam mizivé množstvo. Ale to nie je ich vina a ešte stále to z nich nerobí papierových majstrov sveta. Papierový majster sveta je pre mňa človek, ktorý sa prihlási na súťaž a vyhrá ju s úplne priemerným výkonom, len vďaka tomu, že v kategórii nemal nikoho. Napríklad 150 kg pretekár zatlačí na benchpress 220 kg a ľuďom to bude pripadať, že dáva ťažkú váhu. Ale ak sa na výsledok pozrieš v pomere k jeho telesnej váhe, je to nič. Stačí sa pozrieť do Ruska, kde 70 kg pretekári benchujú 220 kg. Ako je teda možné, že 150 kg pretekár vyhrá majstrovstvá sveta? Tým, že je svet presýtený súťažami a federáciami, tak dostávajú šancu aj takýto ľudia, ktorý si titul nezaslúžia. Ja osobne sa porovnávam s najlepšími na svete a viem, že moje výkony sú oproti nim pozadu. Ľuďom niekedy nejde o výkon, ale o ľahko získanú medailu a titul, ktorým sa môžu chváliť. Avšak, vzhľadom na okolnosti, takéto ocenenie stráca na hodnote.

V ktorej krajine sú podľa teba najsilnejších chlapi?

Každá krajina je v niečom špecifická, ale prevažne vedie Rusko.

V akom veku je podľa teba v poriadku začať so sypačkami v prípade mužov a v prípade žien?

O tom, kto a kedy začne, by sa mal každý rozhodnúť sám. Každý má svoju hlavu a ja nie som oprávnený nikomu radiť.

Aké sú hlavné rozdiely, keď sype žena a keď sype muž?

Najjednoduchšie sa to dá vysvetliť asi takto: Žena má v tele asi 95% estrogénu a 5% testosterónu. Chlap to má naopak – 95% testosterónu a 5% estrogénu. Nie sú to presné hodnoty, ale snažím sa to vysvetliť laikom. Keď žena začne užívať anabolické stereoidy v akejkoľvek forme, začne znižovať svoj prirodzený hormón estrogén a navyšovať chlapský hormón testosterón. Tým pádom sa začína pomaly transformovať na chlapa. Keď sype chlap, tak len podporuje svoj prirodzený hormón, a tým pádom to na neho nemá taký fatálny dopad ako na ženy. Ak by chlap začal užívať estrogén, stalo by sa mu to isté – začal by sa meniť na ženu, začali by mu rásť prsia, zjemnil by sa mu hlas, zväčšili by sa mu boky.

Aké ďalšie veci sa dejú žene, keď začne sypať?

Okrem vyššie spomínaného sa jej k tomu všetkému zväčší ochlpenie, začne jej hrubnúť hlas, zväčší sa jej akné a ďalšie vedľajšie účinky, ktoré sú naozaj na dlhšiu debatu. Keď ľudia sledujú instagram a vidia tam všetky tie krásne svalnaté ženy a píšu im pod fotky komplimenty, vidia len to, čo tie ženy chcú, aby videli. Vidia ich upravené, nalíčené a nafotené z pekného uhla, ale nikto nevidí druhú stranu mince. Keď sa táto žena odlíči a v skutočnosti na teba prehovorí, zistíš že realita je stokrát horšia. Ja osobne viem, čo je za tým, no veľa ľudí netuší, že tá žena musí obetovať viac ako chlap a za to má môj rešpekt. Osobne nie som proti tomu, keď ženy sypú, len ti píšem pravdu takú, aká je.

Aký máš názor na naturálov?

Nemyslím si o nich nič, no je rozdiel robiť profesionálny šport a cvičiť len tak pre seba. Pretože profesionálny šport (nech sa jedná o akýkoľvek šport) nemá nič spoločné so zdravím. Každý si vyberá svoju cestu podľa svojich priorít a to sa musia ľudia naučiť rešpektovať. Niekto je ochotný športu obetovať všetko a niekto si vyberie šport, kde je bežné užívanie dopingu a rozhodne sa ho robiť naturálne s vedomím, že nikdy nebude dosahovať výsledky ako jedinci, ktorí si pomáhajú dopingom. Je len pár výnimiek, ktoré dokážu naturálnym spôsobom konkurovať ľuďom, ktorí užívajú doping. Aj to sa bavíme o brutálnom genetickom potenciály.

Podľa čoho siahneš po určitom doplnku?

Presne viem, čo moje telo potrebuje – za tie roky ho už poznám. Najradšej mám doplnky výživy od Bodyflex Nutrition, ktorý ma už skoro rok sponzorujú kvalitnými doplnkami.

Väčšina ľudí má na doping negatívny názor z toho dôvodu, že je médiami prezentovaný ako podvádzanie. Čo si o tom myslíš?

Nikto by nesledoval olympijské hry, keby tam bežci behali stovku za 15 sekúnd. Nikoho by nezaujímala kulturistika, keby kulturisti vyzerali len o troška lepšie, než bežní cvičenci. Doba sa posúva vpred a takisto aj ľudia chcú byť rýchlejší, silnejší, väčší a chcú prekonávať hranice aj za cenu zdravia.

Keby si mal reinštalovať pravidlá v bikini fitness súťaži, čo by si zmenil?

Zameral by som sa viac na hodnotenie svalovej hmoty a nie na to, ako vyzerá samotná žena. Je rozdiel medzi Miss, Miss Carat Tunning a Bikiny Fitness. Momentálne je táto kategória nastavená tak, že tam môže súťažiť každá druhá žena, čo vo fitku maká tri mesiace. Na súťaži sa viac ako svalová hmota hodnotí ako žena vo výsledku vyzerá, čo je chyba, lebo fitness by mal byť o svaloch a nie o tom, aké veľké silikóny má súťažiaca a koľkými plastikami si prešla. Z vývojovej stránky to chápem, pretože niekto tento šport živiť musí, takže sú tu kategórie pre ľudí, ktorí cvičia 3 mesiace. Z toho automaticky logicky vyplýva, že sa môže prihlásiť viac ľudí, čiže sa aspoň zarobí na štartovnom a to je minimum.

Čiže to z tej športovej stránky ide úplne dolu vodou.

Keby mohli súťažiť len kulturisti, ostalo by len pár pretekárov a fitness na Slovensku by skončil. Je to smutné, ale je to tak. V tomto svete ide o to, aby sa niekto nabalil, na to sú tam tieto kategórie. Ja s tým nič neurobím, môžem sa akurát prizerať tomu, ako sa drina z tohoto športu vytráca a jej miesto preberá reklama a rýchlo zarobené peniaze. Ak k tomu pripočítaš ešte umelo vytvorenú slávu (viď. každá druhá si pod meno napíše bikiny fitness, nech má viac likov a viac followerov) súťaž úplne stratí na autentickosti. Tie ženy necvičia preto, aby lepšie vyzerali, ale preto, aby ich sledovalo na instagrame viac ľudí. Česť bikinám, ktoré tvrdo drú a majú základ a odmakané roky. Rešpekt.

Dosť sme sa pobavili na tvojich občasných reflexiách na sociálnej sieti. Čo ťa vie na správaní ľudí vytočiť natoľko, že vznikajú takéto reflexie?

Mňa nikdy nič nevytočí. V tomto smere som dosť nad vecou, ale občas, keď si prebehnem facebook sa akurát dobre pobavím na niektorých ľuďoch. Je to dobrá inšpirácia k tvorbe nových videí, ktoré nahrávam na svoj youtube kanál. Dlho sa mi nestalo, že by ma niečo skutočne vytočilo, akurát občas zareagujem na nejakú tému a otvorím ľuďom oči, pretože podaktorí uveria hocičomu. Najväčší problém je asi to, že pletú virtuálnu realitu so skutočnosťou.

Čo ťa viedlo k tomu, že si začal robiť osvetu v podobe videí? Aký za ne dostávaš feedback od ľudí?

Vlastne som len povedal názor na nejakú tému zo sveta fitness. Väčšinou hovorím ľuďom pravdu takú, aká je a nie takú, akú ju vidia na instagrame alebo na facebooku. Väčšina ľudí sa nechá ľahko oklamať a veria pravdám na internete. Takže v jednoduchosti len občas poviem pravdu.

Pripravuješ sa aktuálne na nejakú súťaž?

Som v príprave, ale ešte nie som rozhodnutý, na ktorú súťaž pôjdem. Zvažujem majstrovstvá Európy vo Francúzsku, ktoré sa konajú už toto leto.

Podľa čoho si vyberáš, na akej súťaži sa zúčastníš? Čo je pre teba kľúčovým atribútom?

Podľa toho, či mám čas, financie a energiu. Keď toto všetko mám, tak sa môžem zúčastniť aj viacerých súťaží za rok. Vyberám si akcie, kde môžem získať nejaký hodnotný titul a to sú práve majstrovstvá sveta.

Zohráva v takýchto situáciách stres v tvojom prípade nejakú veľkú rolu alebo si skôr flegmatik a neprežívaš to?

V powerliftingu zohráva stres veľkú rolu pokiaľ mu podľahneš, môžeš vypadnúť hneď na prvom pokuse. Ja mávam stres, ale myslím, že to k tomu patrí, inak by to bola nuda.

Dávaš si pozor na životný štýl, aj keď sa nepripravuješ na súťaž?

Nie som ten typ človeka, ktorý prežíva každú blbosť a vychytáva každú maličkosť ako napr. to, že ešte ani nebol vo fitku a už rieši veci typu, či je lepší jedálniček podľa krvnej skupiny, alebo podľa toho, aký si somatotyp.

Ako vyzerá tvoj deň, keď sa pripravuješ na súťaž?

Je rozdiel v príprave na súťaž v kulturistike a na súťaž v powerliftingu. Príprava na kulturistiku je obtiažnejšia v tom, že je nutné strážiť si veľa vecí, či už sa bavíme o jedle, vitamínoch alebo tvrdých tréningoch. Príprava na powerlifting je menej náročná v tom, že si človek nemusí strážiť jedlo a tréningy, ale telo musí byť oddýchnuté a pripravené na výkon. Pokiaľ sa chceš týmto športom venovať na vyššej úrovni (a tak sa porovnávať s najlepšími), tak si oba športy vyžadujú profesionálny prístup.

Ako vyzerá tvoj deň, keď sa nepripravuješ na súťaž?

Je to pre mňa normálny bežný voľný deň, kedy sa až tak neobmedzujem v strave a tréningu, robím to, na čo mám chuť a nemusím sa striktne držať nejakého režimu.

Kedy si mal svoju prvú súťaž a ako si ju prežíval?

Prvú súťaž v kulturistike som absolvoval, keď som mal asi 22 rokov. Pokiaľ ťa ovládne stres, môžeš pokaziť celú prípravu. Mal som brutálnu súťažnú formu, ale zároveň som bol veľmi fyzicky a psychický zničený z celej prípravy. V kulturistike to totiž chodí tak, že čím lepšie vyzeráš, tým viac si zničený.

Ako je preboha fyziologicky možné, že sám utiahneš auto?

Potiahnuť auto dneska dokáže aj trochu silnejšia žena.

Keď máš v živote ťažké obdobie, cvičenie je pre teba teda ten ventil, alebo máš aj iné koníčky?

Okrem cvičenia ma baví dosť veľa vecí – napr. fotenie, strihanie a úprava videí, či už to robím pre seba, alebo pre svojich kamarátov.

Je možné sa cvičením uživiť? Pracuješ popri cvičení niekde?

Kto je dobrý, uživí sa. A kto nie, tak musí pracovať aj mimo fitness.

Čo si myslíš o probléme narastajúcej obezity vo svete?

Vlastne ma to ani nezaujíma, pretože každý má iné záľuby. Mňa baví cvičiť, ale to neznamená, že to musí baviť aj druhých ľudí. Každý má iné koníčky a iné záujmy a je každého osobná vec, ako chce vyzerať.

Vyzval ťa niekedy niekto, aby ste si súťažne a oficiálne porovnali výkony?

Nikto ma takto nevyzval, svoje výkony si porovnávam väčšinou na súťažiach s najlepšími v obore. A tam sa ukáže, kto je ako pripravený a kto má aký výkon.

Máš nejaké trénerské certifikáty?

Mám klasický certifikát trénera 1.stupňa, ale myslím, že 7 rokov skúseností ti nedá žiaden certifikát, ani žiadna škola. Kým si tým sám neprejdeš, nemôžeš radiť druhým, ako to majú robiť oni.

Napíš 5 najviac motivačných trackov, ktoré musí mať každý bodybuilder vo svojom playliste.

Toto je pre mňa asi najťažšia otázka. Nemám žiadne tracky, počúvam to, na čo mám chuť. Väčšinou je to však niečo tvrdšie ako Disturbed alebo Slipknot. Pri cvičení to môže byť kľudne aj slovenský alebo zahraničný rap. Záleží od toho, aký je deň.

A nakoniec, čo by si odkázal svojim fanúšikom a čo by si odkázal svojim hejterom?

Robme to, čo nás baví a čo nás napĺňa. Život je len jeden a treba si ho užiť. Toto odkazujem hejterom aj fanúšikom.

Zdroj fotografií: facebookový archív Juraja Grígela

Musíte byť prihlásený na pridávanie komentárov.