MMA

Jozef Wittner: „Chcem ísť cestou kvalitných výkonov – nie trashtalkov!“

DŇA 1. mája 2018 • PRIDAL Dominik
<

Donedávna jeden z mála neporazených slovenských MMA bojovníkov Jozef Wittner sa už čoskoro predstaví na turnaji Oktagon 6 v Košiciach. Ako prebieha jeho príprava? Bude pokračovať v tejto organizácii? Kedy sa dostal k bojovým športom? Ovplyvnila ho prvá prehra? Ako hodnotí vypätú situáciu v česko-slovenskom MMA plnú rôznych trashtalkov? Aj o tom bol náš rozhovor!

Ahoj, ďakujeme, že si si našiel čas na rozhovor. Ako pokračuje tvoja príprava na májový Oktagon v Košiciach?

Ahoj, ja už som v tretej príprave bez prestávky od leta 2017… Takže môžem povedať, že som pripravený na zápas už teraz, v podstate len vylaďujem niektoré veci, aby bolo v máji všetko stopercentné.

Si rodákom z Prešova, takže tvoji najbližší to budú mať do Košíc na skok. Zároveň v Košiciach trénuješ, takže bude to pre teba zase nová skúsenosť bojovať pred domácim publikom? Tešíš sa na to?

Nebude to nová skúsenosť, v Košiciach som už zápasil pominulé roky a som zvyknutý zápasiť pred vypredanými arénami. Teším sa – to je jasné! Milujem tento šport a všetkých, ktorí mi fandia, srdečne na tento event pozývam.

Na Oktagone 6 budeš zápasiť v kategórii welterweight do 77 kilogramov. Kedy si začal uvažovať nad týmto prechodom z 84-ky? Čo bolo hlavnou príčinou tvojho rozhodnutia?

Uvažoval som o tom už skôr, ale v 84 kg sa mi darilo vyhrával som, aj keď som bol menší… Posledným zápasom mi to však potvrdil definitívne môj súper – bol väčší a dokázal to využiť, veľmi som to cítil. Po zápase v šatni mi to povedal aj Matúš Laincz, že buď nabrať alebo ísť nižšie, tak idem do 77 kg – to je pre mňa jednoduchšie.

Oktagon ohlásil pyramídu o majstrovský opasok v tejto hmotnostnej kategórii. Budeš teda aj ty jej súčasťou?

Viem, že vyhlásili pyramídu, ale neviem o tom či ma tam chcú, ani sa o to momentálne nezaujímam, sústredím sa na najbližší zápas.

Musel si kvôli prechodu o kategóriu nižšie upraviť prípravu? Prejavilo sa to aj v tréningu alebo strave?

Stravu som veľmi neupravoval, len som vyradil niektoré pochúťky. Tréning som obmenil, musím byť ešte viacej atletický a mrštný na túto váhu.

V Košiciach to bude pre teba premiéra pod hlavičkou tejto organizácie. Plánuješ s ňou aj naďalej spolupracovať alebo si otvorený aj iným ponukám?

Zaujíma ma najbližší zápas – je to môj najbližší cieľ a uvidíme, čo bude ďalej, vždy sa dá dohodnúť na podmienkach. Záleží však na tom, či budú obidve strany spokojné.

Vrátime sa k tvojmu poslednému zápasu, v ktorom ti Poliak Filip Tomczak pripravil vôbec prvú prehru v profesionálnej kariére. Ako spätne hodnotíš tento duel?

Na jednej strane som bol nahnevaný, lebo mal veľa šťastia v prvom aj druhom kole. V treťom som urobil chybu a podarilo sa mu so zraneným kolenom zavrieť body triangel a vyhrať. Nebol som ďaleko od víťazstva, tak to človeka zamrzí… Na druhej strane som neurobil zlý zápas a viem, že som schopný narobiť problémy aj súperom európskej úrovne, a to ma posúva vpred.

Nekládla na teba vyšší tlak tvoja dovtedy 100-percentná bilancia a očakávania s ňou spojené? Vnímal si to vôbec nejakým spôsobom?

Samozrejme, že áno… Už tá prehra prišla, tak som uvoľnenejší a aj to je pozitívum posledného zápasu, no ďalšiu prehru neplánujem, haha.

Zápas prebiehal v rámci turnaja Fight Nights Global 84 v bratislavskej Hant Aréne. Významná organizácia, skvelé publikum a mimoriadne kvalitná konkurencia. Odnášaš si z tejto akcie aj napriek prehre príjemné spomienky?

Z každého zápasu sa dajú odniesť príjemné spomienky – záleží, aký má na to človek pohľad. Určite moji kamaráti a sparring partneri, ktorí ma prišli podporiť aj za cenu toho, že to bolo na druhom konci Slovenska. Som im nesmierne vďačný za podporu a za všetko.

Patríš medzi mladých zápasníkov, ako si sa vôbec dostal k bojovým športom?

Ja som ich chcel robiť od mala, ale rodičia nechceli, tak som začínal atletikou na základnej škole. Tam sa mi darilo, ale bol to žiacky klub a mňa to až tak nebavilo, aj keď mi ten šport veľa dal. Na strednej som začal ako 16-ročný s judom, ktoré som trénoval pár mesiacov, no chýbali mi tam kopy a údery. V 17-nástich som prišiel tajne na tréning MMA a rodičia sa postupom času po priznaní s tým zmierili a už ma podporujú – majú na to iný pohľad ako vtedy.

Zápasil si aj medzi amatérmi – v čom je cítiť najväčší rozdiel medzi amatérmi a profesionálmi? Bol pre teba tento prechod bezproblémový?

Hehe, bolo to v pohode, pretože môj prvý amatérsky zápas bol bez chráničov a boli zakázané iba lakte do hlavy, veľmi to vtedy nikto neriešil. Potom neskôr som zápasil aj s chráničmi holení, ktoré mi len zbytočne zavádzali v boji na zemi. V zápase necítim rozdiel – je to len o výplate, preto si myslím, že robiť amatérsky zápas s obmedzeniami, ako napríklad so zákazom udierať súpera na zemi do hlavy, nikoho nikam neposunie. Realita na profi úrovni je úplne iná.

O tvojom poslednom zápase v amatérskej kariére proti Filipovi Dikantovi si tvrdil, že bol najťažší v tvojej kariére. Prečo práve tento duel? V čom ťa ovplyvnil?

Tak preto, že som prehral a psychicky som sa opustil, odvtedy však ubehlo veľa času a aj moje myslenie sa posunulo úplne inde.

Popri začínajúcej kariére v svete profesionálneho MMA si študoval aj telesnú výchovu. Venuješ sa teda aj trénerstvu?

Áno, úspešne som dokončil magisterské štúdium. Trénujem ľudí, ale len výnimočne – v prvom rade som teraz zápasník ja… Keď budem starý, tak bude čas trénovať iných a vychovávať nové hviezdy.

Máš všetky predpoklady na to, aby si v budúcnosti odovzdával svoje skúsenosti mladým nádejným fighterom. Vedel by si si predstaviť, že by si raz bol v pozícii hlavného kouča?

Vidím sa tam – je to moja budúcnosť, keď už nebudem zápasiť.

Šport je pre teba životný štýl. Aký je však Jozef Wittner v súkromí?

Jozef Wittner je športovec telom aj dušou. Mám rád prírodu, venujem sa rodine, priateľom aj keď toho času na súkromie nie je veľa.

Čomu sa venuješ vo voľnom čase? Dokážeš si ho pri nabitom programe vôbec nájsť?

Dokážem, zase je to rodina, príroda, priatelia… Väčšinou iné športy ako MMA, aby som sa vedel aj inak odviazať, každodenná pohybová aktivita musí byť.

Zaujímalo by ma, ako vidíš z tvojho pohľady rôzne trashtalky v česko-slovenskom MMA. Sleduješ tieto udalosti okolo Vémolu, Kincla, či predtým Piráta, Gábora a ďalších?

Nezaujíma ma ani jeden zo spomenutých bojovníkov. Keby som dal do štatistiky koľko zápasov z tých všelijakých trashtalkov sa reálne odbúchalo, tak by to bolo asi malé číslo… Snažia sa len nachytať si fanúšikov, ale všetci na jeden spôsob a ja touto cestou ísť nechcem. Svoje výkony chcem ukazovať predovšetkým v zápasoch.

Keď sme už načrtli česko-slovenské MMA, tak ako vnímaš, že tento šport je čoraz populárnejší? Pociťuješ to aj na vlastnej koži?

Pociťujem to, je to na jednej strane dobré… ale na druhej strane nám tu vyrástlo veľa novodobých odborníkov na MMA, ktorí spadli z neba a všetko vedia, a to vnímam negatívne.

K svetovej popularite bojových športov máme ešte ďaleko, ale máš medzi tými najlepšími zápasníkmi nejakého obľúbenca?

Mám ich viacej môj prvý bol Fedor Emelianenko, ktorý ma svojho času veľmi fascinoval. Potom Dan Henderson – obrovský bojovník, aj napriek jeho veku dosiahol obdivuhodné výkony. Georges St-Pierre je inteligentný bojovník, ktorý mi sedí hlavne tým, aký je poctivý atlét a nikdy sa do nikoho nenavážal. Aktuálne je to Darren Till, s ktorým som mal česť sparrovať a trénovať tri týždne v Team Kaobon. Je to ďalší skromný teplákový chlapec, ktorý sa na nič nehrá a čaká ho z môjho pohľadu veľmi úspešná budúcnosť.

Aké sú tvoje ambície? Čo by si chcel dosiahnuť v športe?

Chcem dosiahnuť čo najviac, čoho sú moja myseľ, telo a duch schopné.

Ďakujeme ti za rozhovor a budeme ti držať palce v ďalšej športovej kariére! Čo by si chcel na záver odkázať fanúšikom a čitateľom?

Ďakujem aj ja. Chcem im odkázať, že si ich nesmierne vážim a srdečne ich pozývam do Košíc na môj najbližší zápas 26. mája 2018 v Steel Aréne. Sledujte ma na InstagrameFacebooku, lebo taká je dnešná doba, hehe. Čaute. : -)

Zdroj fotografií: Facebook Jozef Wittner

Musíte byť prihlásený na pridávanie komentárov.