Editoriál #1 – Tvoji obľúbení športovci a záujem o nich

DŇA 22. marca 2018 • PRIDAL Mrkvis
<

Vážený čitateľ,

vitaj pri našom (vôbec) prvom editoriáli! Figurekeeper.com započal svoju cestu ešte len pred pár mesiacmi, no už teraz sa veľmi tešíme novým spoluprácam a pribúdajúcim článkom. Vo svete športu sa toho denne udeje naozaj veľa a my sme sa rozhodli vykročiť do roka 2018 s naozaj veľkými plánmi!

Komu konkrétne je teda venovaný tento editoriál? Fanúšikom, zápasníkom, kulturistom, fitnesákom a vôbec všetkým, ktorí nás denno-denne sledujú. V našom prvom editoriáli sme sa teda rozhodli trochu viac rozobrať problematiku fanúšikovstva ako takého.

Prvé pozorovania prišli ešte približne počas decembrových sviatkov, keď sme badali na sociálnych sietiach akési zbrojenie medzi fanúšikmi česko-slovenského MMA. S neustále prebiehajúcimi mediálnymi prezentáciami najvýraznejších organizácií XFN a Oktagon sa ľudia v komentároch začali separovať do dvoch skupín. Komentáre ako „Slováci majú slabých zápasníkov a Oktagon len zbiera to, čo XFN nechcelo“ alebo „Českí zápasníci nie sú nič moc a ešte sú aj namyslení“ sa stále častejšie začali objavovať, kdekoľvek sme sa len pozreli (samozrejme, oba komentáre boli gramaticky upravené, aby ti nevypálilo pri čítaní oči).

Ignoranti (inak ich naozaj nazvať nemôžeme) však pri písaní komentárov opomenuli fakt, že Oktagon zastrešuje aj českých zápasníkov a nedávno usporiadal akciu v Ostrave, a že XFN výprava tiahne zanedlho do Nitry. Neustále sa však nájdu ľudia, ktorí sa v diskusiách budú hádať o dôležitosti svojej národnosti a o to, kto nad kým geneticky vyniká. Naozaj tak veľmi záleží na tom, či si Slovák alebo Čech, keď niekomu fandíš v športe, ktorý rád pozeráš? Naozaj nevieš prekusnúť, že Čech (Raška) porazil Slováka (Hladký) alebo že Slovák (Klein) porazil Čecha (Kuznik)?

Fanúšikovia zabúdajú na akúsi pokoru a myslia si, že rozumejú veciam, do ktorých ich veľakrát nie je absolútne nič. Ku príkladu sa pozrime napríklad na najnovšie podpísanú zmluvu Attilu Végha s Oktagonom. Ako by si sa cítil, keby sa  štvrtina Slovenska vyjadrovala k tvojej zmluve so zamestnávateľom? Pri výbere práce nezohráva veľkú úlohu len to, ako je zaplatená, ale veľakrát ideš aj pocitovo. Ak máš na výber medzi dvoma možnosťami, ktoré sú rovnako platovo lukratívne, zvažuješ aj iné faktory.

Attila si vybral Oktagon a ty ho nemáš prečo súdiť. Nevidíš za oponu, nepoznáš okolnosti, ale súdiš. Jeden deň pozeráš jeho zápasy, fandíš mu, lajkuješ ho na instagrame, nosíš jeho merch a druhý deň už ťa zrazu jeho úspechy nezaujímajú? Už nie je vari osobnosťou, ktorá posunula slovenské MMA dopredu ako nikto, len preto, lebo neurobil to, čo by si urobil ty? Odvíja sa snáď tvoja fanúšikovská loajalita od toho, s kým zápasník podpíše zmluvu?

Niektorých to možno pomýli. Ľudia zabúdajú na to, že mediálna bublina, ktorá sa okolo športovcov tvorí, len málokedy popisuje ich skutočné schopnosti alebo charakter. Pozrime sa na najznámejší prípad česko-slovenského MMA – na Gábora Borároša. Jeho popularita vyeskalovala natoľko, že sa tábory ľudí nielenže rozdelili na Čechov a Slovákov, ale dokonca na ľudí, ktorí ho buď nenávidia, alebo absolútne zbožňujú.

Aký je ale Gábor naozaj zápasník? To vie v skutočnosti len jeho tréner, jeho súper, jeho sparring partneri a možno rozhodca alebo znalec, ktorý sa v športe pohybuje dostatočne dlho, aby dokázal jeho schopnosti zhodnotiť. Napriek tomu sa „expertíza“ niektorých fanúšikov niekedy nádherne blysne vo vybraných komentároch, kedy si zaťuká na čelo nejeden zápasník.

Mnohí zabúdajú na to, že športovci, či už sa bavíme o fitness, kulturistike, bojových športoch alebo dokonca o hokeji, daný šport (vo väčšine prípadov) nerobia pre prestíž. Nerobia to so zámerom, aby sa o nich písalo v novinách alebo na najrôznejších weboch. Robia šport preto, lebo im v niečom pomáha, lebo je pre nich akýmsi „ventilom“ od všednosti života a možno je to jediný spôsob života, aký si dokážu predstaviť. To, že sa okolo nich vytvorí fanúšikovská základňa je výlučne kolaterálny (či už želaný alebo neželaný) produkt.

Ak sa nejaký z nich objaví na výslní alebo v žiari reflektorov, väčšinou to býva preto, lebo ho tam svojim záujmom dotlačili fanúšikovia. Táto masa má obrovskú silu a dokázala to nejedenkrát! Športovec svojich fanúšikov (prirodzene) nechce sklamať. Stará sa o svoj instagram (odpíše ti, aj keď vôbec nemusí, odpovedá na tie isté otázky aj 150-krát, atď), zúčastňuje sa rôznych dobročinných akcií (návšteva onkologického oddelenia, zbierky pre ľudí s rôznymi postihnutiami) alebo sa denne fotí s doplnami výživy. Potrebuje si totiž zabezpečiť „pozornosť“ médií a tým pádom aj priazeň fanúšikov. Čo je mu prednejšie je už otázkou individuálnou.

V UFC sa napríklad veľa športovcov púšťa do trashtalkov, pretože ľudia to milujú a robí to dobré čísla, ale povedzme si na rovinu – naozaj potrebuješ vidieť konflikt medzi dvoma zápasníkmi ešte predtým, ako sa do seba pustia v klietke alebo v ringu? Vieš, že je z väčšej časti predstieraný a medzi súpermi nejaký väčší konflikt v skutočnosti nie je? Ak fanúšikom nedodáš to, po čom ich srdce piští, dokážu sa proti tebe obrátiť z minúty na minútu. Dobrým príkladom je Jan Janka, ktorý na vážení zaútočil na svojho súpera.

Drahý fanúšik, robia to pre teba. Denno-denne si fotia, kam chodia jesť, kam chodia relaxovat a baviť sa. Niektorí dokonca postujú fotky svojich zranení alebo sa natáčajú tesne predtým ako odložia telefón na nočný stolík a zaspia. A ty máš problém s čím? Že tvoj obľúbený zápasník podpísal zmluvu s inou organizáciou alebo že lístok na turnaj stojí 30 euro? Čo myslíš, koľko taký radový zápasník dostane za to, že sa v klietke osprchuje vo vlastnej krvi? Asi príliš veľa nie, keď ho o mesiac vidíš v rovnakom stave, len na inom zápase. A to nepíšeme o amatérskej lige! Ak si amatér, musíš sa do profi vyzápasiť. Nedostaneš tričko, legíny, mikinu, tenisky ani tučný balík peňazí, pretože, keď si v amatérskej lige, zvyčajne o teba nijaký sponzor nestojí (aj, keď si talentovaný a vynikáš). A teba mrzí tvojich 30 euro…

Vedel si, že Viktória Lipianska je aktuálne svetovou Pro-Am šampiónkou v thajskom boxe? Videl si o tom nejaké reportáže na Markíze alebo Joj-ke, v Denníku N alebo v Plus 7 dní? Je to neuveriteľný úspech pre tak malú krajinu ako sme my. A ty sa hádaš v komentároch, kto je nadradenejší štát, namiesto toho, aby si bol pyšný na jej úspechy a fandil jej. Fanúšikovia vedia byť tá najvďačnejšia, no aj najnevďačnejšia skupina na svete.

Pomaly premostíme k druhej téme, ktorej dôležitosť nemôže ostať zapadnutá prachom. Predstav si, že si talentovaný športovec na Slovensku a potrebuješ sa zlepšovať, pretože krajina sa teší z toho, že ju v zahraničí reprezentuješ. Ako sa máš však zlepšovať, keď musíš ťahať trojsmenné šichty v Tescu a popri tom stíhať tréningy?

Monika Chochlíková nedávno na svojom instagrame zdieľala sériu instastories, v ktorých sa podelila o svoje pohoršenie. Vypichla fakt, že akonáhle dôjde na reprezentáciu štátu, Slováci si vo všeobcnosti radi pripisujú kredit, ale akonáhle príde na preplácanie nákladov, zrazu sa nenájde jediný sponzor alebo čo i len euro zo štátnej pokladnice, ktoré by sa promptne a náležite postaralo o „našich športovcov“. Celé toto pohoršenie sa pritom týkalo kauzy okolo Kuzminovej„Pred pár rokmi som nechápala, prečo športovci zo Slovenska idú reprezentovať inú krajinu… teraz sa im vôbec nečudujem,“ napísala Chochlíková. Hovoríme im „naši“ športovci, ale sú „naši“ len vtedy, keď získavajú pre krajinu úspechy. Akonáhle sa im nedarí, odvraciame od nich svoju priazeň, poprípade ich ešte pohejtujeme.

Uvažoval si niekedy nad tým, v akej tmavej pivnici bolo MMA predtým, ako vôbec Oktagon odvysielal prvú epizódu reality show? Vedel si, kto je Tomáš Lejsek, Milan Ďatelinka alebo Robo Pukač? Všimni si, ako veľmi vzrástol záujem o bojové športy a celkovo o samotné MMA. A vieš prečo? Pretože jeden Neruda mal nápad a držal sa ho zubami-nechtami.

Kritizujeme a ponižujeme športovcov, len preto, lebo napr. neurobili váhu alebo neukázali v prvom kole K.O. Málokedy si však uvedomujeme, čo všetko tento životný štýl obnáša. Títo ľudia si musia odriekať a veríme tomu, že túto pravdu nečítaš prvýkrát! Keď budeš nabudúce objednávať v Mekdonalde o 11 v noci menučko pre seba a svojho kamoša, spomeň si na to, že tvoj obľúbený fighter chudne 10 kíl pred zápasom, aby navážil. Keď budeš vstávať o 10:30, spomeň si na to, že tvoj obľúbený športovec má za sebou už jeden vlastný tréning a možno 2 súkromky. Spomeň si na to, keď mu budú letieť z klietky zuby a teba v robote napomenie šéf, pretože si niečo neurobil tak, ako si mal.

Nerozumieme, prečo fanúšikovia otvorene nadávajú na Oktagon alebo na XFN. Len preto, lebo sa im napr. nepodaril TV prenos alebo náhodou vybrali zlý priestor na turnaj? Všetci sa učíme na vlastných chybách a ľuďom najskôr musia narásť silné končatiny, aby mohli vôbec chodiť. Nevďačnosť fanúšikov nás preto vo veľa prípadoch dokáže naozaj vyviesť z rovnováhy.

Preto sa ťa, vážený čitateľ, otvorene pýtame, aký si typ fanúšika? Si ten typ, ktorý po prehre svojho obľúbeného športovca okamžite obráti svoj záujem opačným smerom? Si ten typ, ktorý sa háda o nadradenosti svojej národnosti namiesto toho, aby zápasníka priamo alebo nepriamo podporil? Alebo si vari ten typ, ktorý sa tesne pred koncom turnaja zodvihne zo sedačky a tlačí sa von z haly?

Prestaňme medzi sebou viesť žabo-myšie vojny o veci, na ktorých vôbec nezáleží. Nesúďme, keď nepoznáme okolnosti, skúsme byť empatickejší a objektívnejší. Možno potom nás naozaj ten šport všetkých spojí a začneme si vážiť to, čo pre nás športovci robia.

Team Figurekeeper

Musíte byť prihlásený na pridávanie komentárov.