„Na kondičnú prípravu využívam skôr tempové behy,“ hovorí Michal Baláž.

DŇA 17. februára 2018 • PRIDAL Mrkvis
<
Je majsterom sveta WKU v K1 a majstrom Európy WKU v K1. Na konte má 42 zápasov, z toho 29 výhier, no pravidelne sa o ňom v športovej rubrike veru nedočítaš. Michal „Balky“ Baláž je vcelku záhadnou postavičkou slovenskej kickboxerskej scény, no vďaka svojej skromnej a rozvážnej povahe, ktorá sa prejavila pri odpovediach na naše otázky, ti dnes môžeme priniesť pútavý rozhovor. Dozvieš sa o tom, čo ho priviedlo k bojovým športom, ako sa pripravuje na zápasy a ako vyzeral jeho dobrý rok.

Ahoj Balky, ako tráviš posledný mesiac?

Ahojte. Fú, je to taký klasický kolotoč, ktorý pozostáva z tréningov a práce. A samozrejme do toho spadajú aj nejaké súkromky.

Dlho sme o tebe nepočuli, chystáš sa ešte zápasiť?

Určite by som ešte chcel, to je jasné. Baví ma to, ale všetko závisí od toho, či si dokážem zmenežovať čas na trénovanie a či mi bude slúžiť zdravie. Mal som už viac zranení – operáciu kolena, zlomenú nohu a aktuálne ma trochu trápi zápästie, takže ako vidíte, úrazy ma moc neobchádzajú.

Pripravuješ sa aktuálne na nejaký zápas?

24. marca by som mal mať v rámci turnaja zápas v Bratislave proti Bielorusovi, takže sa snažím primárne pripravovať na túto akciu. No a potom je tu Slovak Open v Bratislave, ktorý sa koná koncom februára taktiež v Bratislave, tak možno aj tam by som si chcel ísť buchnúť.

Ako sa dá pripraviť proti Bielorusom? Zmenil si nejako špeciálne svoj tréningový plán?

Snažím sa pripravovať na každý zápas svedomito a podľa možností. Dbám na to, aby bola nejaká silová príprava, kondičná príprava a toto všetko kombinujem s regulérnymi tréningami v Hanuman Gyme. Takže, či je to Bielorus alebo Nemec, prípravu nepodceňujem a nijak nerozlišujem.

Slovak open v Bratislave bude veľká akcia. Máš už nejaké prognózy, či by si mal šancu ocitnúť sa vo finále a ak áno, s kým?

Neviem, proti komu sa môžem ocitnúť a aká bude účasť, čiže to bude trochu prekvapenie aj pre mňa samého. Ale samozrejme sa ako pravý bojovník pokúsim dostať čo najďalej.

Ako sa doposiaľ pozeráš na svoju kariéru zápasníka?

Je to dosť kolísavý proces. Boli dobré aj zlé roky, počas ktorých prišli zranenia a pauzy, ale celkovo je to celkom uspokojivé (smiech). Zlý rok som zažíval, keď som sa vrátil z Anglicka a začal som po dlhom čase opäť trénovať a dostávať sa do toho. Po prvom zápase prišla zlomenina nohy, takže po dlhej pauze netrénovania som si musel dať výnútenú pauzu kvôli zraneniu. Dobré obdobie som naopak zažíval rozhodne v roku 2014, kedy som ťahal dlhšiu šnúru bez prehry a podarilo sa mi v marci poraziť skúseného Marcela Jágera v Nitre na Noci Bojovníkov. Pokračoval som aprílom, kedy som vyhral Európsky opasok WKU v Pezinku a v máji som vyhral odvetu v Mníchove o svetový opasok WKU.

Môžeš ty ako zápasník nejako ovplyvniť svoju cestu inak než výhrami alebo prehrami?

Ako zápasník môžeš ovplyvniť svoju cestu správaním, vystupovaním, zodpovednosťou – či už sa bavíme o príprave alebo napr. o dodržiavaní podmienok v podobe robenia váhy na zápasy. Povedzme, že bezdôvodne narýchlo zrušíš svoj zápas – to je pre organizátorov veľmi nepríjemná situácia. Ak si spoľahlivý a vieš podať dobrý výkon, urobíš super zápas, všetko ide ľahšie a tým pádom dostávaš aj viac ponúk.

Čo ťa viedlo k tomu, že si si vybral životnú cestu zápasníka?

Od malička, ako skoro každý mladý chalan v mojom veku, som mal rád filmy, kde boli bojové umenia ústrednou myšlienkou. Ako 7-ročný som začal drilovať karate, ktoré som (myslím) robil asi 4 roky, takže ako vidíte, ťahalo ma to k bojovým športom odmalička. Ak to človeka raz chytí a začne ho to baviť, ďalej sa nemusí na to sústreďovať a ide to samo. Spomínam si, ako som na prvý tréning kickboxu alebo K1 šiel ako 18-19 ročný k Vincovi Kolekovi, kde som najprv trénoval len tak sporadicky. Nebral som to až tak vážne, ale postupom času sa vo mne začalo niečo lámať a ja som začal zápasiť.

 Ako by si popísal svoj zápasnícky štýl?

Snažím sa ísť do zápasu rozumom. Kombinujem techniky tak, aby som zasahoval súpera po celom tele, čiže nie len do hlavy alebo na low kick na nohy, ale striedať to. Aby nikdy nevedel, čo na neho chystám. Takto ho dostanem do takej neistoty, že ma nevie až tak dobre prečítať. K tomu všetkému ešte na neho vyvíjam tlak počas všetkých kôl a snažím sa rozložiť sily tak, aby som to utiahol aj kondične.

Čo také sa ti preháňa hlavou, keď ideš do zápasu?

Tak, je to adrenalín. Najhoršie je asi to čakanie pred zápasom. Keď už som v ringu, poviem si „poďme na to“, ale celý čas mi ide hlavou, aby to už začalo a nech už som v ringu. Myslím si, že najhorší súperi sú tí, ktorí pôsobia úplne pokojne a nerobia nijaké opičky. Na nich môžu ľudia vidieť tú profesionalitu a vyspelosť.

 Existuje niečo, čo musíš urobiť, keď nastupuješ do zápasu? Narážame na nejaký konkrétny rituál, nástupovky alebo kotol ľudí v hľadisku.

Ja na rituály moc nie som. Skôr mám rád, keď je pohoda a nemusím sa naháňať. Dôležité je, aby som mal pri sebe človeka, ktorý mi pomáha s prípravou na zápas, či už hovoríme o tejpoch alebo o pomoci pri rozcvičovaní.

Kto ti robí takéhoto parťáka najčastejšie?

Buď je to tréner Fero Starý alebo druhý tréner a kamoš v jednej osobe – Dzio. Fero na mňa dohliada, keď sú zápasy v zahraničí alebo na nejakej akcii, ktorú neorganizuje on a Dzia mám pri sebe na domácich turnajoch.

Akými titulmi sa môžeš pochváliť?

Tie najväčšie sú majster sveta WKU v K1 a majster Európy taktiež WKU v K1. Tieto tituly nie sú turnajového charakteru, jednalo sa o jednorázové zápasy na vybranom gala. Majstra Európy som vyhral na domácej akcii Hanuman Cup v Pezinku, kde som stál proti Ismaelovi Dadaevovi. Svetový opasok som vyhral v Mníchove, kde som mal odvetu proti domácemu borcovi Danielovi Dorrerovi, s ktorým som rok predtým remizoval. Pocity sa nedajú opísať – ako sa asi cíti človek, ktorý vyhrá opasok? Väčší turnajový titul som získal v Prahe v roku 2012 na medzinárodným majstrovstvách v K1, kde som mal dokopy tri zápasy. Po každom som chcel to víťazstvo viac a viac.

 Koľko máš za sebou zápasov?

Celkovo mám za sebou 42 zápasov a z toho je úspešných 29.

Bojoval si s rôznymi zahraničnými súpermi, ktorý z nich ti dal asi najviac zabrať?

Spomínam si na jeden z posledných zápasov, kde som prehral na body po extra kole a to bol teda dosť zaberák. Bolo to s českým súperom Cyrilom Pohlom, ktorý bol kondične fakt dobre pripravený. V extra kole som už ťahal za kratší koniec a prehral.

Ako by si popísal atmošku v Hanuman gyme počas prípravy na turnaj?

Atmoška býva u nás väčšinou dobrá aj vďaka trénerovi Ferovi Starému, ale aj vďaka chalanom. Snažíme sa poctivo pripravovať a zároveň sa popri tom všetkom cvičení navzájom nezraniť, čo je tiež dosť podstatná vec. Dávame si pozor, väčšinu z nás považujem za rozumných chalanov. Počas sparringov si dávame na nohy trebárs dvojité chrániče a používame prilby.

Je pre teba atraktívnejšie zápasiť K1 alebo muay Thai? V ktorej disciplíne sa cítiš viac doma a prečo?

Lepšie sa cítim pod pravidlami K1, je tam viac boxu a menej (alebo žiadny) klinč, čo mi vyhovuje. Podľa pravidiel thaiboxu som zápasil väčšinou ako amatér, ale v profi už mám väčšinu zápasov v K1.

  Vieme o tebe, že si pracovne odišiel do zahraničia, kde si sa nemohol venovať tréningom, čo si tam robil a ako si to zvládal?

Nebudem vám hovoriť, že to bolo jednoduché. Robil som v jednej auto-požičovni a nemal som vôbec čas na trénovanie. Bola to dobrá životná skúsenosť, ale je mi ľúto, že som odišiel zo scény v období, kedy sa mi v zápasení darilo asi najviac. Snažím sa vrátiť späť do starých kolají, ale hrá proti mne pribúdajúci vek a menej času na tréningy a regeneráciu.

Trénoval si v gyme u Iman Barlow, aký bol tento gym narozdiel od Hanumanu?

Áno, bol som tam len na jednom tréningu (bohužiaľ), keďže som okrem roboty skoro nič nestíhal. Gym bol vo veľmi skromných priestoroch aj rozmerovo, aj vybavenosťou, no napriek tomu je Iman jedna z top zápasníčok. Netrénovalo tam veľa ľudí, telocvičňa bola úplne nekomerčná – skoro žiadna reklama a zúčastnení boli všetko domáci borci alebo rodina samotnej Iman.

Aký tam bol prístup trénerov, keďže je to rodinný gym?

Trénerom bol jej otec – veľký sympoš. Prístup mal kamarátsky, ale bolo z neho cítiť rešpekt a rozhodne som nebol sám, kto ho cítil.

Čo je pre teba najlepší relax?

Závisí to od počasia (smiech). Určite je to motorka, ale aj prechádzky alebo beh so psom.

Kto z okolia ťa najviac podporuje v tom, čo robíš?

Tak určite najviac priateľka a kamarát (a druhý tréner) – Dzio, ktorý mi popri svojej práci fitness trénera pomáha s prípravou na zápasy a na domácich turnajoch ho mám pri sebe v šatni, a potom v rohu spoločne s Ferom.

Čo si myslíš o stave K1 a o stave muay thai na Slovensku? Čo by si zmenil?

Myslím, že na to, aká sme malá krajina, máme veľa kvalitných zápasníkov či už v K1 alebo muay thai. Myslím, že by som nemenil nič, všetko sa vyvíja tak ako má a ide to dobrým smerom (smiech). Promo je určite slabšie, ale to nezávisí len od situácie na Slovensku, ale hlavne od situácie vo svete, kde teraz išlo veľmi do popredia MMA, hlavne kvôli UFC, kde tomu neskutočne dopomohol Connor McGregor.

Venuješ sa popri zápaseniu aj niečomu inému?

Áno. Chodím ako normálny smrteľník do práce 5 dní v týždni a popri tom vediem súkromky.

Aké prvky z fitnessu alebo crossfitu sú pre teba najúčinnejšie a najčastejšie ich využívaš pri tréningoch? Chodíš napr. plávať alebo do fitka?

V silovej príprave určite využívam hlavne základné veci ako mŕtve ťahy, drepy, tlaky a zhyby a kombinujem to s nejakými core cvičeniami na spevnenie stredu telu. Plávanie dávam skôr tak na regeneráciu – také pomalé plávanie na uvoľnenie. Poznám však fighterov, ktorí plávanie využívajú aj ako kondičnú prípravu, ale ja na kondičnú prípravu skôr využívam rôzne tempové behy, šprinty a pod.

Aký typ trénera by si bol?

Tak to vám neviem takto z fleku povedať, ale snažil by som sa ísť na to s rozumom, podobne ako aj do ringu. Určite by som sa nesnažil za každú cenu zničiť človeka na tréningu, ale trénovať ho tak, aby to malo nejaký zmysel a aj výsledok.

Chcel by si na záver odkázať niečo svojim fanúšikom a ľuďom, ktorí ťa podporujú?

Asi len jedno veľké caps-lockové ĎAKUJEM.

Ďakujeme Michalovi Balážovi, že si našiel čas odpovedať na naše otázky a prajeme mu na Slovak Open a budúcich turnajoch veľa šťastia!

Zdroj fotografií: facebookový archív Michala Baláža

Musíte byť prihlásený na pridávanie komentárov.